uraj Sanitra prišiel do Pekingu týždeň pred štartom zimných olympijský hier, no biatlonový areál v Čang-ťia-kchou videl prvýkrát až v sobotu. Slovenský tréner ukrajinských biatlonistov mal totiž hneď po prílete do dejiska hier pozitívny test, ten sa opakoval aj v ďalších dňoch a tak strávil v karanténe "nekonečných" 16 dní.

Bývalý prezident Slovenského zväzu biatlonu a tréner Anastasie Kuzminovej či Pavla Hurajta vedie od roku 2016 ukrajinských mužov. Na olympiáde v Pekingu mal s nimi veľké plány, tie však zastavil pozitívny test na koronavírus. "Dva roky som sa ´pohyboval´ spolu s koronavírusom a podarilo sa mi tomu nejako vyhnúť. No v Taliansku som nemal šťastie, keďže som mal izbu vedľa Fínky, ktorá bola pozitívna, a to sa zrejme prejavilo v tom, že som prišiel do Pekingu a na letisku bol môj test pozitívny. Dva roky som kľučkoval a prišlo to v najhoršiu dobu," rozrozprával sa o svojich trampotách.

Po pozitívnom výsledku putoval do karantény, z nej mohol odísť až po dvoch negatívnych testoch za sebou. Izolácia sa však nečakane natiahla. "Prvé dva dni som si trochu odtrpel, lebo som mal teplotu, ale tretí deň som bol už fyzicky fit. No predstavte si, že ráno vám zoberú test, čakáte na výsledok a je negatívny. Na druhý deň sa prebudíte, znovu vám spravia test a je pozitívny. Tak sa to so mnou krútilo štyrikrát. Za tých 16 dní som si toho naozaj užil, takže myslím, že som tu rekordér, čo sa týka pobytu v izolácii," povedal s úsmevom už v dejisku biatlonových súťaží v Čang-ťia-kchou.

Tam sa z karanténneho hotela dostal až po vyše dvoch týždňoch a prvýkrát si ho prezrel v deň rýchlostných pretekov mužov: "Včera prišla dobrá správa, negatívny test, potom ešte jeden, nakoniec prišlo auto, že sa mám rýchlo zbaliť a som tu. Po 16 dňoch spadne z človeka psychická trauma, pretože najťažšie bolo vyrovnať sa s tou situáciu."

V karanténnom hoteli si krátil čas ako vedel, no veľa možností na rozptýlenie k dispozícii nebolo. "Nedalo sa tam robiť nič, len čakať, ako bežia hodiny. Keď som sa už cítil lepšie fyzicky, tak som chodil od okna ku dverám, aby som sa nejako udržiaval. Nebolo to veľmi prijemné. V Číne sú tie pravidlá veľmi tvrdé," povedal. Keď už bol v karanténe dlho, začali sa o jeho situáciu zaujímať aj predstavitelia Medzinárodného olympijského výboru (MOV).

Ďalšou komplikáciou bola komunikácia a vedenie tímu, ktorý sa 16 dní nestretol so svojím trénerom: "Fungovali aplikácie na spojene s tímom, ale priamo tam, kde bolo izolačné centrum, nefungovali sociálne siete, ktoré človek používa na komunikáciu." Sanitra mal problém aj so sledovaním pretekov, keďže čínska televízia dávala prednosť športom, v ktorom má silnejšie zastúpenie domáca krajina. "Keď som sem konečne prišiel, v prvom rade som využil čas na to, aby som sa zorientoval, kde je štart, strelnica, kde sú trate, pretože dnes prvýkrát vidím olympijský biatlonový štadión. Tam, kde som bol v izolácii, nerobila čínska televízia prenosy. Tá sa viac koncentrovala na šortrek, rýchlokorčuľovanie a krasokorčuľovanie, takže z ostatných športov som veľa nemal. Biatlon som sledoval len prostredníctvom aplikácie biatlonovej únie," povedal Sanitra, ktorý si na hoteli našiel aj novú kratochvíľu: "Keď som sa veľmi nudil, tak som pozeral čínske kriminálne filmy. Síce som im nič nerozumel, ale dej sa mi páčil."

Dojem po príchode do biatlonového strediska mal veľmi pozitívny. Potešila ho aj strelnice, ktorú viacero pretekárov kritizovalo. Ako povedal, cíti sa ako ryba vo vode, keď sa neustále menia podmienky v streľbe: "Ten vietor je veľmi špecifický v tom, že akoby sa jeho sila nemenila, no náboje lietajú niekde inde. Na to si bolo treba zvyknúť. Páči sa mi aj profil tratí, vyzerá, že nie je ťažký, no nie je tam priestor na oddych, čo mojim pretekárom vyhovuje."

V sobotu ho potešili aj jeho zverenci, Dmytro Pidručnyj obsadil trináste a Arťom Pryma pätnáste miesto. Obaja tak majú šancu zabojovať o vyššie priečky v nedeľňajšej stíhačke. "Mal som dobrú náladu, pretože chlapci a tím, ktorý so mnou pracuje, sú dobre pripravení. Tešil som sa na dnešný štart. Aj to dobre dopadlo, dvaja pretekári v Top 15 a do poslednej chvíle bojovali o top výsledok. Takže premiéra tu na olympijských hrách, ktorú som si však predstavoval trochu inak, sa mi vydarila," povedal.

Sanitra však priznal, že do Pekingu prišiel s vyššími ambíciami a nebyť dlhej karantény, mohol na nich so svojimi zverencami lepšie pracovať: "Od olympiády som si veľa sľuboval, mal som svoje ciele, ktoré som chcel s tímom naplniť, pretože je veľmi dobre pripravený. Chýba tomu maličký detail, ktorý možno bolo treba dopracovať práve tých osem - deväť dní pred štartom hier." S akými cieľmi prišiel do Pekingu nechcel konkretizovať, no verí, že sa mu ich v zostávajúcom programe podarí naplniť. "Mám vyššie ciele. Ešte nie je koniec a môže sa naplniť to moje želanie," dodal.