Eufória po postupe do boja o medaily trvala len niekoľko hodín, viac času na ňu nebolo. Misia v Pekingu totiž nie je zďaleka hotová. Slovenskí hokejisti sa druhýkrát v histórii prebojovali medzi najlepšiu štvoricu na olympijských hrách, no veria, že tentokrát to bude aj s medailovým cvengom.

Pred dvanástimi rokmi to nevyšlo tímu okolo kapitána Zdena Cháru, Miroslava Šatana, Mariánov Hossu a Gáboríka, či Pavla Demitru. Po štvrťfinálovom víťazstve nad Švédskom (4:3) prišla prehra s Kanadou (2:3) a posledná tretina s Fínskom, ktorá stále máta slovenských fanúšikov. V nej Suomi otočili nepriaznivý stav z 1:3 na 5:3.

Súčasný káder pod vedením kapitána Mareka Hrivíka nepatril na turnaji, ktorý sa hrá opäť bez hviezd z NHL, medzi favoritov. V úvodných dvoch zápasoch prehral, no postupne našiel svoju tvár, do bodky plnil herný systém a po výhre v dramatickom štvrťfinále nad USA (3:2 pp a sn) sa mu naskytla životná šanca. "Včera to bola obrovská eufória, všetci nám písali, tešili sme sa s rodinami a so známymi. Takže to bolo krásne," opísal hodiny po výhre útočník Michal Krištof. "No dnes po tréningu sme si zase povedali, že ešte nie sme na konci. Treba sa skoncentrovať na ďalšie dva zápasy, určite budú ešte ťažšie ako predošlé. Tešili sme sa včera, ale dnes sa už musíme sústrediť na náš cieľ," zdôraznil.

Bolo to cítiť aj na štvrtkovom tréningu, trval len niečo vyše polhodinu a tréneri museli hráčom aj trochu dohovoriť. "Ani nie, že by nás dávali ´do laty´, ale hovorili nám, aby sme sa neuspokojili, že to trochu vyzeralo, že už sme spokojní s tým, kde sme," povedal Krištof.

Zverencov trénera Craiga Ramsayho čaká v semifinále opäť Fínsko. V úvodnom zápase na turnaji s ním prehrali vysoko 2:6. Podľa hráčov však bude "odveta" už o niečom inom, keďže po komplikovanej príprave ovplyvnenej pozitívnymi testami na koronavírus sa mužstvo už dalo dokopy. "Od začiatku, keď sme mali zraz v Bratislave, tak sme sa príliš nevídali, boli sme v bubline. Neboli sme všetci spolu na tréningoch a to isté bolo, keď sme prišli sem. Časom sa však ten tím ustálil a to je teraz vidno. Sme súdržní, pokope a stáva sa z nás jedna rodina," povedal Peter Zuzin.

Kľúčom k postupu do boja o medaily sú tímové výkony slovenskej družiny. Všetci hráči spoločne bojujú a na ľade i mimo neho si pomáhajú. "Ja som to zažil minulý rok, že keď je dobrý kolektív a tím ide za jedným cieľom, tak vtedy sa dá spraviť aj nemožné. Myslím si, že to sa nám teraz podarilo," dodal Zuzin, ktorý vlani získal majstrovský titul v Tipos extralige so Zvolenom.

Aj útočník Kristián Pospíšil sa vlani tešil z majstrovského titulu. S Lukkom Rauma triumfoval vo fínskej lige, no s úspechom na olympiáde sa to podľa neho nedá porovnať. "Teraz hrám za Slovensko. Nie každý sa dostane na olympiádu a nie to ešte medzi najlepšiu štvoricu. Je to niečo úžasné. Keď sme postúpili mal som na celom tele zimomriavky," vyznal sa. Dvadsaťpäťročný krídelník si však taktiež užíval eufóriu z postupu len pár hodín. Predsa len, prišiel sem pre niečo viac: "Ešte nie sme na konci. Ideme si po medailu."