Dva tímy bádateľov dospeli k rovnakému názoru, že politickí lídri bývalého tzv. západného Nemecka - Spolkovej republiky Nemecko - ticho tolerovali doping ako nutné zlo v snahe o úspech športovcov na olympijských hrách v 70. a 80. rokoch minulého storočia.

Výskum viedli Humboldtova univerzita v Berlíne a Univerzita v Münsteri. Využívanie podporných látok však malo v západnej polovici politicky rozdeleného Nemecka predsa len inú povahu ako vo východnej Nemeckej demokratickej republike (NDR), kde sa vyvinulo na systematickú a riadenú súčasť prípravy.

"Doping nevykonával štát samotný. Zistili sme však, že ľudia z ministerstva vnútra, ktoré malo na starosti aj šport, boli prítomní pri kľúčových stretnutiach týkajúcich sa užívania anabolických steroidov," uviedol profesor Humboldtovej univerzity Giselher Spitze a pokračoval: "Samozrejme, že neboli idioti. Hovoríme o špecialistoch z ministerstva. Myslíme si, že štátni úradníci si boli vedomí toho, čo sa deje."

Štúdie dokazujú, že hoci štát nenútil športovcov k dopingu ako v NDR, nebránil sa využívaniu výsledkov práce Federálneho inštitútu športovej vedy, ktorý založili v roku 1970. Ten skúmal vplyv anabolických steroidov a po ich zákaze v 80. rokoch sa sústredil na testosterón.

"Pohľad do spisov a výpovede svedkov prezrádzajú zámer využívať steroidy v športe," konštatoval Spitze. Poukázal však na fakt, že zatiaľ čo v NDR v čase "najväčšej slávy" dopovali prakticky všetci športovci, v SRN nikdy nemal doping takýto absolútny rozmer.

Najviac sa k nemu priblížili vzpierači a atléti v silových disciplínach. "Zistili sme, že už od 50. rokov existoval vo vnútri reprezentačných tímov skrytý odpor čistých športovcov proti dopujúcim," dodal Spitze.

© WEBNOVINY