Jakub Jankovič, majster SR v naturálnej kulturistike: Vieme robiť s telom nevídané veci (rozhovor)
Jakub Jankovič patrí medzi to najlepšie, čo slovenská naturálna kulturistika ponúka. Aktuálne je majstrom Slovenskej republiky, má 26 rokov a pred sebou veľké výzvy. Porozprávali sme sa s ním aj o tom, čo kulturistické odvetvie obnáša, či ako skĺbiť civilné zamestnanie s TOP športovou prípravou.
Jakub, ako dlho sa kulturista pripravuje na galavečer? Koľko z nich je reálne stihnúť za rok?
Je to individuálne, každý si podľa toho, akú má formu, musí vypočítať alebo aspoň približne odhadnúť, ako dlho mu bude príprava trvať. Mne trvala cca tri mesiace. Záleží to aj od toho, ako má človek čas, čo ako všetko zvláda pracovne. Ja sa pripravujem túto jar na tri súťaže, prispôsobil som si to teda aj v práci. Dá sa zvládnuť aj viacero súťaží, ak to človek robí ako profesionál a nevenuje sa civilnému zamestnaniu.
Odkedy sa venuješ kulturistike a ako si sa k tomuto odvetviu dostal?
Cvičeniu sa venujem zhruba desať rokov a samozrejme každým jedným rokom som získaval informácie a skúsenosti. Po približne siedmich rokoch som začal uvažovať nad súťažou, keďže som nejako aj vyzeral, hovoril som si, že by som to mohol skúsiť, podporilo ma aj okolie. Išiel som do toho, zohnal som si trénera, ten ma pripravil, dal ma do formy a môžem povedať, že si ma to získalo. Prvá súťaž prišla po siedmich rokoch a momentálne súťažím už tretí rok a bol som na štyroch súťažiach, pričom ďalšie dve ma čakajú už čoskoro.
Dostal som sa k tomu ako pubertiak, chcel som vyzerať dobre, mal som idoly, páčil sa mi Dwayne The Rock Johnson, chcel som sa mu priblížiť. Začal som sa dvíhať na hrazde, kúpil som si činky, nech môžem na sebe pracovať aj doma.Následne som okúsil posilňovňu, činky, stroje. Začalo to gradovať, začal som tam chodiť viac a viac a železo mi prirástalo k srdcu. Začal som ten proces milovať.
Skĺbiť fyzickú formu s každodenným životom asi nie je úplne jednoduché.
Nie je to jednoduché, to rozhodne nie, či už so súkromným životom alebo prácou. Keď to človek miluje, snaží sa, nech všetko funguje v práci aj doma. Mám prácu, kde si môžem dovoliť byť časovo flexibilný. Keď sa pripravujem dvojfázovo, dá sa mi zamestnanie prispôsobiť tréningom. Vtedy sú tréningy na prvom mieste a pracujem pomedzi ne (Jakub sa živí ako barber, pozn.red.).
Musíš sa obmedzovať, alebo to tak vôbec nevnímaš?
V súkromnom živote ma to trochu obmedzuje, predovšetkým, keď sú oslavy, svadby a podobne. Idem tam, ale obmedzujem sa s jedlom, s rôznymi pochutinami, prakticky nič si tam nemôžem dať, beriem si vlastné potraviny. Keď má človek naozaj rád, čo robí, obetuje veľa. Väčšinu prípravy sa viem prispôsobiť, odtrénujem si hocikde, len aby tréning bol. Čím sa to viac blíži k súťaži, je to tvrdšie a energicky nie som na tom najlepšie. Človeku sa skoro nič nechce, snaží sa viac oddychovať a sústrediť sa na prípravu samotnú.
Cítiš vo vrcholovej fáze prípravy, že melieš z posledného?
Posledné tri týždne pred súťažou idem úplne k limitom, fyzicky aj psychicky. Fyzicky človek nevládze, čo dolieha aj na psychiku. Dlhodobo som v deficite, mozog nie je zásobený cukrom a nemá energiu, som v úspornom režime. Aj psychika preto funguje len spôsobom, že sa sústreďuje na to, čo je nevyhnutné.
Vyhral si majstrovstvá Slovenska a s jedlom istotne rastie chuť. Čo ťa čaká teraz?
Presne tak, s jedlom rastie chuť. Najbližšie ma 28.mája čaká Medzinárodný naturálny pohár v Bratislave a koncom júna cestujem na majstrovstvá sveta do Florencie do Talianska.
Ako by si kulturistiku „predal“ laickej verejnosti, čím prilákať zraky divákov?
Veľa ľudí má na to negatívne pohľady, niekomu sa kulturistika páči, iným nie. Myslím si, že keď sa nad tým človek zamyslí, vieme robiť s telom nevídané veci. Ľudia by neverili, čo všetko sa dá robiť po psychickej a fyzickej stránke, niekedy je to až nepredstaviteľné vidieť, ako môže ľudská bytosť v TOP forme vyzerať. To by mohlo byť pre ľudí lákadlom, vidieť, čo je reálne urobiť s telom.
A samotné podujatie?
Celkovo, atmosféra galavečera je úžasná, keď sú všetci na pódiu. Nikdy som nebol na súťaži ako divák, iba ako súťažiaci, ja to vnímam teda z druhej strany. Je úžasné, keď vás prídu podporiť rodičia aj známi. Na tribúnach počuť fandenie a ja sa vždy teším na to, že môžem ukázať, čo vo mne. Ako som sa pripravil.
Myslíš si, že kulturistika ako celok napreduje správnym smerom?
Ak sa bavíme o naturálnej kulturistike, kde sú dopingy ako anabolické steroidy, hormóny či testosteróny zakázané, tak tam to napreduje dobrým smerom. Ukazujeme, čo prirodzené ľudské telo dokáže. Veľa chalanov v mladom veku ale začína špekulovať s dopingom, chcú byť veľkí geroji a často ani nenájdu vlastné prirodzené limity. V tomto období je to časté, kedysi išlo o tabu záležitosť, ale predovšetkým u mladých je doping in. Toto ale ide mimo mňa, čo sa týka dopingu, je to pre mňa niečo cudzie.
U „naturálov“ kulturistika napreduje, s dopingom to ide dole vodou. Veľmi veľa profesionálnych kulturistov z TOP súťaží ako Arnold Classic či Mr. Olympia, má problémy so zdravím, sú tam aj nejaké úmrtia, nevyvíja sa to dobre. Samozrejme, idú do risku, čím viac budú dopovať, tým viac môžu získať, ale je to priamo úmerné hazardovaniu s vlastným zdravím.
A čo situácia na Slovensku?
Na Slovensku nie je kulturistika braná ako poriadny šport, nie je to ani podporované odvetvie, nedá sa to porovnávať s futbalom či hokejom. Všetci z nás sa to však snažia dostať do popredia, myslím si, že kulturistika má na viac. Z môjho pohľadu sa jedná o najnáročnejší šport, aký existuje, pretože dáva dokopy limity psychického aj fyzického. Je to životný štýl, do ktorého človek dáva všetko od rána do večera. Myslím si, že kulturistika by v športovom rebríčku mala byť rozhodne vyššie.
Kde sám seba vidíš kariérne v päťročnom horizonte?
Samozrejme, ako sme sa bavili, s jedlom rastie chuť a to platí aj u mňa. Plánujem pretekať naďalej. Uvidíme, ako dopadnú majstrovstvá sveta v Taliansku. Víťaz sa dostane na naturálnu Mr. Olympiu v americkom Las Vegas. Je to vstupenka do profesionálneho sveta. Nehovorím, že by som tam nikdy nechcel ísť, možno, že by to mohlo byť v 5-ročnom horizonte. Predsa len, u nás naturálnych je získavanie svalovej hmoty dlhodobejší proces. Aktuálnou métou sú MS, kde chcem skončiť v TOP 5, ideálne v TOP 3.
Keby chcel niekto s kulturistikou začať, čo by si mu poradil?
Ak by chcel niekto začať s kulturistikou, musel byť mať fyzický základ. Nie je reálne, aby išiel na súťaž niekto, kto necvičí. Nedá sa to ísť len vyskúšať. Chce to roky základov, cvičenia, mal by dostatočne ovládať svoje telo, mal by sa poznať, mal by vedieť dostatok informácií ohľadom stravy. Je to dosť náročné, takže musí fungovať aj psychika, či už myseľ alebo sústredenie. Nech sa nestane, že v príprave príde fyzický kolaps. Pevná vôľa je esenciálna, človek to musí mať ako životný štýl, vie, čo chce. Ja som začal súťažiť po siedmich rokoch a pri debute som skončil tretí na medzinárodnom pohári. To ma namotivovalo, šiel som teda do toho opäť. Dostal som sa do reprezentácie v rámci SANK (Slovenská asosciácia naturálnych kulturistov). Minulý rok som bol na majstrovstvách sveta v Bukurešti, kde som skončil šiesty a ešte viac ma to naštartovalo k ďalšej drine. Natoľko ma to nabudilo, že som teraz získal titul majstra Slovenska v naturálnej kulturistike. Dostal som zlatý pohár a k tomu ešte aj unikátnejší pohár, ktorý dostával iba jeden pretekár z celého podujatia naprieč kategóriami za najkrajšie prevedenie zostavy. Rozhodcovia zvolili mňa a to je moja aktuálna motivácia.