Slovenskou hokejovou verejnosťou rezonuje otázka zotrvania kanadského lodivoda Craiga Ramsayho na lavičke národného tímu. 71-ročný rodák z Westonu nebol po svetovom šampionáte presvedčený o svojich kvalitách a nepatrne naznačil, že jeho vystúpenie proti Fínsku bolo možno jeho posledným.

Komentár Róberta Kalnického

Craig Ramsay priviedol do slovenského hokeja nový vietor. Keď v sezóne 2017/2018 zasadol na lavičku národného tímu, asi len málokto vedel, čo od neho môže očakávať. Vtedajší prezident SZĽH Martin Kohút na jeho adresu uviedol: „Keď nám doniesol prvú nomináciu, ostali sme v šoku. Hovorili sme, Craig, ale toto nie sú najlepší hokejisti akých máme. Na to Ramsay odvetil: Ja nepotrebujem najlepších hokejistov, tých hokej hrať nenaučím. Ja potrebujem najlepších korčuliarov, ktorých hokej hrať môžem naučiť."

A práve tu sa začala rodiť nová koncepcia hry nášho národného tímu. Roky pred príchodom kanadského lodivoda sme tápali. Snažili sme sa hrať defenzívnu hru, ktorá nám často nevychádzala. Ramsay však chcel slovenských hokejistov naučiť niečo iné. Priniesť do tímu mentalitu, vďaka ktorej budú schopní poraziť každého. Jeho systém hry založený na celoplošnom korčuľovaní a aktívnom napádaní si získal svojich priaznivcov prakticky ihneď.

Prvé náznaky sme mohli bádať na olympiáde v Pjongčangu či svetovom šampionáte v Kodani. Výrazný posun však prišiel na domácom turnaji v roku 2019, kde bol výber Craig Ramsayho jedným z najviac fun-to-watch tímov. Slovenskí hráči hnaní vypredanou Steel Arenou dokázali tlačiť favoritov z USA, Fínska či Kanady a k postupu do štvrťfinále chýbali len detaily. Už tam však bolo vidieť, že sa niečo zmenilo. Na hráčoch sa dala vidieť absolútna zmena herného prejavu a aj napriek konečnému deviatemu miestu panovala spokojnosť.

Prelom prišiel v časoch, kedy sa začala tretia dekáda tohto storočia. Craig Ramsay so svojou koncepciou dokázal priniesť nielen nový vietor, ale aj nové mená. Príležitosť zahrať si na vrcholnom podujatí dostali Samuel Kňažko či košikári Šimon Nemec a Juraj Slafkovský. Nie je tajomstvom, že na turnaj do Rigy sme necestovali v pozícii favorita, ale dokázali sme poraziť silných Rusov a po dlhej dobe postúpiť do štvrťfinále. 

V roku 2022 sa však výsledok precíznej práce kanadského trénera prejavil naplno. Craig Ramsay získal so Slovenskom historický bronz z olympijského turnaja. Hoci sa pod piatimi kruhmi nepredstavili hráči z NHL, jednalo sa o najväčší úspech slovenského hokeja v posledných rokoch. Nesmieme opomenúť, akým štýlom sme sa k cennému kovu dostali. Mužstvo Craiga Ramsayho dokázalo prevalcovať herne prakticky každého súpera. Hráči sa naučili rešpektovať jeho systém a začali mu veriť. Slovenský hokej bol ozdobou turnaja v Pekingu.

Zatiaľ poslednou výzvou bol svetový šampionát vo Fínsku. A Craig Ramsay opäť ostal verný svojej filozofii. Opäť sme videli „no name" tím, ktorý postúpil až medzi elitnú osmičku. Pri troche šťastia sme mohli ísť aj ďalej, ale všetci máme v pamäti štvorgólový obrat domáceho Fínska.

Čo však bude ďalej? Čakáme na rozhodnutie niekdajšieho lodivoda Atlanty, Floridy, Bostonu či Philadelphie. V kuloároch sa našepkáva, že kanadského trénera trápia zdravotné problémy. Ďalším z faktorov je, že sa mu narodilo vnúča a jeho žena musela odcestovať do Kanady. Nie je tajomstvom, že so svojou manželkou má blízky vzťah. V tejto chvíli je pravdepodobnejší scenár, že Ramsay naozaj kormidlo slovenskej reprezentácie prepustí niekomu inému.

Nech už sa Craig Ramsay rozhodne akokoľvek, je potrebné mu poďakovať. Ukázal celému slovenskému hokeju smer a filozofiu, ktorú treba nasledovať. Pokiaľ dokážeme nadviazať na filozofiu, ktorú v našich končinách zaviedol, máme veľkú šancu byť v budúcnosti opäť reprezentáciou, ktorá bude na svetovej úrovni hrať prím, či už s Craigom alebo bez neho.