Bratislavský Slovan sa ocitol zrejme v najslabšej skupine v dejinách pohárovej Európy, ale aj tak je v nej zaslúžene posledný. Nastal čas konať, aby nebol na smiech.

Komentár Filipa Chudého

Každá účasť slovenského klubu v skupinovej fáze európskej pohárovej súťaže je pre náš futbal úspech. Táto veta stopercentne platila do vzniku Konferenčnej ligy (KL), časy sa však menia. Túto súťaž vytvorili vlastne preto, aby aj menšie (malé) futbalové krajiny mali garantované miesta v nej.

V premiérovom ročníku sa tak tešili z pohárovej jesene aj v krajinách ako Arménsko, Estónsko, Gibraltár a Kazachstan. Teraz šampanské po postupe otvorili aj v Lotyšsku, Lichtenštajnsku, Írsku, Kosove a Litve. Slovenský klubový futbal je na tom lepšie ako spomenuté krajiny, nuž je logické, že účasť v KL sa začína brať ako povinnosť.

odporúčame tiež:

Rozladený De Marco: Najhorší výkon v sezóne

Treba však podotknúť, že iba pre úradujúceho majstra, keďže práve ten má výhodu výrazne ľahšieho postupového kľúča, než tomu bývalo v minulosti. Vtedy by sa nemohlo stať, že kto dvakrát v predkolách vypadne, ten sa dostane do skupiny. Teraz taká možnosť je a práve len vďaka tomu zažíva ŠK Slovan Bratislava druhú pohárovú jeseň za sebou.

Často zaznieva aj veta, že do skupiny sa slabý klub nedostane. Opäť sa priam pýta dodať, že to plnohodnotne platilo len do vzniku KL. Pri pohľade na účastníkov skupiny H totiž nadobudnete pocit, že až traja tam nemajú čo robiť. Veď Slovan, Žalgiris Vilnius i Pjunik Jerevan vypadli v predkolách až dvakrát. Pri starom pohárovom systéme by všetci skončili svoju púť ešte cez letné prázdniny.

Zhodou okolností sa stretli v jednej skupine, kde ich doplnil FC Bazilej, ktorý musel na ceste k nim vyradiť troch súperov. Z toho dvojica Bröndby Kodaň, CSKA Sofia bola porovnateľná a zrejme aj kvalitnejšia, ako mužstvá, ktoré vyradili jeho súčasní protivníci. Tento švajčiarsky klub už minulý rok dostal v KL papierovo ľahkú skupinu H (Karabach, Omonia, Kajrat), ale terajší žreb to výrazne prebil.

Veď ide zrejme o najslabšiu skupinu v histórii európskych pohárových súťaží. Aj v niekdajšom Intertoto cupe by nad ňou ohŕňali nosom. Jedinou dobrou správou po jej zrode bolo to, že náš zástupca má reálnu šancu na postup do jarnej fázy. Dokonca by sa dalo povedať, že je jasný favorit na druhú priečku.

Odohrali sa však dve kolá a Slovan je na poslednom mieste v skupine, pritom ešte nehral proti Bazileju. A treba povedať, že je zaslúžene na chvoste tabuľky, veď nedal ani jeden gól Žalgirisu i Pjuniku. To je zahanbujúce konštatovanie, pri ktorom neobstojí žiadna výhovorka.

Je zarážajúce, že Slovan za ostatné dva ročníky nedokázal dosiahnuť v pohárovej Európe výrazný výsledok. Vyhral len v Budapešti, ale keďže im Ferencváros o týždeň dal v odvete štvorku, hneď to šlo do zabudnutia. Proti silnejším súperom neuhral prakticky nič! Hovoriť o slovenskom rekorde za zisk osem bodov v skupine je smiešne, keďže šesť z nich bolo proti gibraltárskemu Lincolnu, ktorého už aj sám Weiss toto leto označil za slabého súpera.

Slovanisti proti silnejším a seberovným klubom síce ukázali náznaky dobrej hry, ale všetci do jedného ich aj tak vyradili. A keby v Batumi a Mostare vedeli premieňať šance, alebo sa ich hráči aspoň nezľahli víťazstva, tak bratislavský klub sa dnes nachádza v ďalšej prestavbe kádra s novým trénerom…

Belasí sa musia prebrať z hernej pohárovej letargie a tiež sa zbaviť slovníka plného výhovoriek. Teraz im ligový zápas odložili, a bolo to ešte horšie, ako počas anglických týždňov. Chýbajúci hráči tiež k futbalu patria, preto sa vlastne tvoria široké kádre. A ak niekto nie je spokojný so súpiskou, potom nech ju dá zostaviť niekomu inému…

Hoci drží Slovan aktuálne koncové svetlo, z tejto skupiny proste aj tak musí stále postúpiť, inak by bol na smiech nielen na Slovensku, ale i v Európe. Bude však potrebné uhrať body proti Bazileju. Inak sa môže stať, že pred poslednými dvoma kolami s outsidermi by už možno nemal ani matematickú šancu.