Ivan Kmotrík ml. skončil vo funkcii generálneho riaditeľa futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava. Ako uviedol na klubovom webe, po náhlom prepustení celého tímu jeho najbližších spolupracovníkov si ďalej nevie predstaviť svoje pokračovanie vo funkcii.

V klube slovenského šampióna nastalo zemetrasenie po prehre v 2. zápase skupinovej fázy Európskej konferenčnej ligy, v ktorom Slovan prehral v Jerevane s tamojším Pjunikom 0:2. Majiteľ, prezident a predseda predstavenstva klubu Ivan Kmotrík starší potvrdil, že v Slovane po tejto prehre skončili športový riaditeľ Richard Trutz a rovnako aj všetci skauti.

V nadväznosti na aktuálnu situáciu v klube a udalosti, ktoré boli medializované a odohrali sa v priebehu posledných dní, vydal doterajší generálny riaditeľ klubu Ivan Kmotrík ml. nasledovné vyhlásenie, ktoré zverejnil na oficiálnom klubovom webe:

"V prvom rade sa chcem poďakovať otcovi za príležitosť viesť sedem rokov najúspešnejší slovenský klub. Počas tohto obdobia sme ako klub nespochybniteľne vyrástli a najmä od prechodu na nové Tehelné pole sme dosiahli množstvo úspechov. Ďakujem fanúšikom za podporu. Nie vo všetkom ste možno so mnou súhlasili, no spájalo nás belasé srdce a vždy som sa snažil robiť pre vás najlepšie, ako som vedel. Cením si každého z vás a zvlášť ďakujem tým, ktorí ste mne a klubu dodávali silu aj v náročných chvíľach. Ďakujem taktiež partnerom, ktorí podporovali moju snahu a boli počas tohto obdobia súčasťou našich úspechov.

Po udalostiach z uplynulého piatka, keď bol náhle prepustený prakticky celý môj tím najbližších spolupracovníkov, si ďalej neviem predstaviť svoje pokračovanie vo funkcii generálneho riaditeľa.

Výsledky a fakty potvrdzujú, že sa s mojím tímom ľudí, ktorí boli v piatok prepustení a ktorým som dôveroval, nemáme za čo hanbiť. Pri prechode na nový štadión sme spoločnými silami vyskladali mužstvo, ktoré hralo pekný futbal, bavilo ľudí, zdolávalo veľké tímy ako PAOK či Besiktas, hralo vyrovnanú partiu s účastníkom Premier League a ani v jednom zápase v Európskej lige neurobilo hanbu. Vďaka systematickému výberu hráčov sme mali futbalistov, ktorí mali na trhu hodnotu a podarilo sa nám ich aj speňažiť, na čele s historicky najväčším prestupom Andraža Šporara do Sportingu Lisabon. Bolo to najkrajšie obdobie, aké som vo futbale a Slovane zažil.

V súčasnosti však veci nejdú tak ako by som si prial, a je to cítiť aj z napätia vo verejnosti a medzi fanúšikmi. Herný prejav a ani posledné výsledky nie sú také ako by sme si želali a priali, neprinášajú radosť ani naplnenie. V kádri takmer nemáme hráča, ktorý by bol zaujímavý z hľadiska budúceho predaja, pritom nás títo hráči stoja nemalé finančné prostriedky.

V roku 2019, keď bolo mužstvo zložené z hráčov s perspektívou ďalšieho predaja a náklady na vtedajší káder boli diametrálne nižšie než teraz, sme dokázali hrať Európsku ligu, ktorú nemôžeme porovnávať s kvalitou aktuálnej skupiny v Európskej konferenčnej lige. A to je moja predstava o fungovaní klubu a nie to, ako vyzerá aktuálny stav. Nemám už síl ďalej bojovať a preto nateraz odchádzam.

Po tom, čo sa v piatok udialo, cítim, že už ďalej nemôžem. Svedomie by mi nedovolilo byť len akousi tvárou tohto celého, čo sa v klube dialo a deje, a obhajovať pred fanúšikmi niečo, o čom sám nie som presvedčený. Od začiatku roka 2021 sa veci v klube začali meniť a to, čo sa dialo posledné tri prestupové obdobia, sa nezhoduje s mojimi myšlienkami a tým, kam by mal klub smerovať. Takto jednoducho ďalej pracovať nemôžem.

Neviem si predstaviť pracovať bez ľudí, ktorí boli posledných sedem rokov mojou podporou a pomáhali pri napĺňaní mojich myšlienok. Musíte pochopiť, že sa nedá vykonávať takáto funkcia, ak nemáte pri sebe ľudí, ktorým môžete stopercentne dôverovať. Mne po piatkových rozhodnutiach a odchode týchto ľudí nezostal v klube takmer nikto, kto by bol na mojej vlnovej dĺžke.

Myslím si, že každému je jasné a už dlhšie je aj viditeľné, že v klube je veľa negatívnej energie i názorových nezhôd, a to si Slovan nezaslúži. Celé to logicky muselo dospieť k nejakej zmene. Padlo rozhodnutie aké padlo. Vždy som chcel a budem chcieť pre Slovan to najlepšie, a preto som sa rozhodol odísť. Neostáva mi nič iné len poďakovať sa za šancu.

Uvedomujem si, že ak by môj otec nevlastnil Slovan, nedostal by som v takomto mladom veku takúto príležitosť. Slovanu som venoval maximum, veľa času, energie, vášne a zápalu. Neodchádzam zatrpknutý, ale vďačný. V živote treba vedieť, kedy urobiť krok späť a kedy je správny čas sa stiahnuť. Ak by sa v budúcnosti naskytla príležitosť viesť Slovan ešte raz, tak sa samozrejme vždy rád vrátim. Na Slovan samozrejme nezanevriem a budem mu naďalej držať palce a priať všetko dobré.

Ešte raz ďakujem otcovi, fanúšikom, všetkým kolegom, spolupracovníkom, predošlým trénerom či hráčom za pekných sedem rokov. Spolu sme Slovan."