Main Content

HORÚCI ZEMIAK: Hanba? Nie, iba smutná realita...

štvrtok, 7. január 2010 13:07 | Autor: Marián Betík

HORÚCI ZEMIAK: Hanba? Nie, iba smutná realita...
HORÚCI ZEMIAK: Hanba? Nie, iba smutná realita...

Sklamanie, hanba, potupa. Takto hodnotia médiá vystúpenie slovenskej hokejovej dvadsiatky na majstrovstvách sveta. Dovolíme si s takýmto názorom nesúhlasiť. Výkony našich mladíkov boli iba reálnym obrazom žalostných podmienok, v ktorých rastú slovenské hokejové nádeje.

Reklama
4ka – vyskúšaj

Športový osud nejedného nášho šikovného žiačika závisí od výsostne nehokejových faktorov. Nedokážu rodičia platiť za drahý prenájom ľadu? Za základný výstroj, ktorého cena ide do stoviek eur? V takom prípade má ich syn, nech je aj akokoľvek talentovaný, prosto smolu. Hokejista z neho nebude. Naši hokejoví činovníci často a zápalisto rečnia o podpore mládeže. Ale realita je iná. Mládežnícki tréneri sú oceňovaní približne rovnako ako šikovná predavačka, hoci nejeden z nich je na ľade so svojimi zverencami od rána do večera. Dobrý tréner musí byť aj psychológ, pozitívny motivátor, a v slovenských pomeroch aj tak trochu čarodejník. Nepracuje totiž s tými najschopnejšími, ale jednoducho s tými, ktorých rodičia si poriadne nákladný „koníček“ svojej ratolesti môžu finančne dovoliť.

Ak by sme porovnali naše podmienky pre mládež trebárs so Švajčiarskom, vychádzame z takejto konfrontácie naozaj ako „chudobní príbuzní“. Švajčiarski hokejoví činovníci vytvárajú mládeži dlhodobo kvalitné podmienky a prvé výsledky tejto systematickej podpory sú zrejmé. Na mládežníckych medzinárodných fórach nás Švajčiari v posledných rokoch takmer neustále predčia. Nenahovárajme si, že ide o náhodu.

A porovnávať sa s inými krajinami, kde je hokej dlhé roky takpovediac národným športom? To by už bolo naozaj neadekvátne. Iba v hlavnom meste Fínska, v Helsinkách, funguje okolo 3000 ľadových plôch. Počet registrovaných mladých hokejistov je niekoľkonásobne vyšší,  než na Slovensku. Je prirodzené, že z početne oveľa širšej základne vzíde aj viac kvalitných juniorských hráčov. A celkové podmienky pre hokejové nádeje? V krajine tisícich jazier sú neporovnateľne lepšie než u nás, pod Tatrami. Našli by ste vo Fínsku žiakov, trénujúcich o šiestej ráno, pretože v inom čase je ľadová plocha obsadená? Rozhodne nie.

Buďme teda realisti a neočakávajme zázraky. Aj v športe sa dejú len zriedka. Pokiaľ bude zlepšenie podmienok pre našu hokejovú mládež iba v rovine slovných deklarácií, výsledky budú rovnaké, aké sú dnes.

Pod Tatrami zatiaľ nič nové...


Marián Betík

Reklama