Main Content

HORÚCI ZEMIAK: Hanba? Nie, iba smutná realita...

štvrtok, 7. január 2010 13:07 | Autor: Marián Betík

HORÚCI ZEMIAK: Hanba? Nie, iba smutná realita...
HORÚCI ZEMIAK: Hanba? Nie, iba smutná realita...

Sklamanie, hanba, potupa. Takto hodnotia médiá vystúpenie slovenskej hokejovej dvadsiatky na majstrovstvách sveta. Dovolíme si s takýmto názorom nesúhlasiť. Výkony našich mladíkov boli iba reálnym obrazom žalostných podmienok, v ktorých rastú slovenské hokejové nádeje.

Športový osud nejedného nášho šikovného žiačika závisí od výsostne nehokejových faktorov. Nedokážu rodičia platiť za drahý prenájom ľadu? Za základný výstroj, ktorého cena ide do stoviek eur? V takom prípade má ich syn, nech je aj akokoľvek talentovaný, prosto smolu. Hokejista z neho nebude. Naši hokejoví činovníci často a zápalisto rečnia o podpore mládeže. Ale realita je iná. Mládežnícki tréneri sú oceňovaní približne rovnako ako šikovná predavačka, hoci nejeden z nich je na ľade so svojimi zverencami od rána do večera. Dobrý tréner musí byť aj psychológ, pozitívny motivátor, a v slovenských pomeroch aj tak trochu čarodejník. Nepracuje totiž s tými najschopnejšími, ale jednoducho s tými, ktorých rodičia si poriadne nákladný „koníček“ svojej ratolesti môžu finančne dovoliť.

Ak by sme porovnali naše podmienky pre mládež trebárs so Švajčiarskom, vychádzame z takejto konfrontácie naozaj ako „chudobní príbuzní“. Švajčiarski hokejoví činovníci vytvárajú mládeži dlhodobo kvalitné podmienky a prvé výsledky tejto systematickej podpory sú zrejmé. Na mládežníckych medzinárodných fórach nás Švajčiari v posledných rokoch takmer neustále predčia. Nenahovárajme si, že ide o náhodu.

A porovnávať sa s inými krajinami, kde je hokej dlhé roky takpovediac národným športom? To by už bolo naozaj neadekvátne. Iba v hlavnom meste Fínska, v Helsinkách, funguje okolo 3000 ľadových plôch. Počet registrovaných mladých hokejistov je niekoľkonásobne vyšší,  než na Slovensku. Je prirodzené, že z početne oveľa širšej základne vzíde aj viac kvalitných juniorských hráčov. A celkové podmienky pre hokejové nádeje? V krajine tisícich jazier sú neporovnateľne lepšie než u nás, pod Tatrami. Našli by ste vo Fínsku žiakov, trénujúcich o šiestej ráno, pretože v inom čase je ľadová plocha obsadená? Rozhodne nie.

Buďme teda realisti a neočakávajme zázraky. Aj v športe sa dejú len zriedka. Pokiaľ bude zlepšenie podmienok pre našu hokejovú mládež iba v rovine slovných deklarácií, výsledky budú rovnaké, aké sú dnes.

Pod Tatrami zatiaľ nič nové...


Marián Betík