Žiaden zázrak sa nekonal, práve naopak, slovenská futbalová reprezentácia si minimálne v rebríčku ešte pohoršila. Vyvodiť zodpovednosť musia funkcionári.

Komentár Filipa Chudého

Ten, kto dúfal, že príchodom talianskeho trénera Francesca Calzonu sa razom stane zo slovenskej futbalovej reprezentácie aspoň priemerný tím, zostal nepríjemne zaskočený. Domáca prehra s Azerbajdžanom a remíza s Bieloruskom, čo je tiež vlastne akoby prehra, sú krutou realitou.

Keď si však k tomu pripočítame nedávne zakopnutia s Kazachstanom a ukážkovo nezvládnutú kvalifikáciu MS, nehovoriac o „nezabudnuteľnom“ Eure, už ťažko hovoriť o náhode.

odporúčame tiež:

Prestupový týždeň: Tréner Weiss, Bellingham, Ronaldo a Udine či Lobotka

Ak sa totiž veci opakujú, ide v skutočnosti o reálny obraz nášho futbalu. Vec sa má tak, že stojíme na prahu pádu do piateho koša. Pritom do kvalifikácie MS 2022 sme šli z druhého. V čase písania týchto riadkov futbalový národ dúfal v pomoc iných, no v čase čítania sa už možno naša reprezentácia nachádza v tom koši, ktorý je často s úsmevom označovaný aj ako odpadkový. Nám však teda z toho do smiechu veľmi nie je.

Úplne ľahko sa môže stať, že naša najbližšia kvalifikačná skupina (postupujú prví dvaja) bude vyzerať aj takto: Španielsko/Portugalsko/Taliansko (1. kôš) – Francúzsko/Anglicko (2. kôš) – Švédsko (3. kôš) – Turecko/Grécko (4. kôš), pričom ťažkých súperov bude na „výber“ ešte viac. Dokonca treba povedať, že takúto skupinu smrti si zaslúžime, lebo sme doslova pohrdli tými „postupovými“ v boji o svetový šampionát v Katare a tiež teraz v Lige národov.

Ak sa to stane realitou, za necelé dva roky spadneme o tri úrovne (koše). Kto za to nesie zodpovednosť? Tréneri sú už vymenení, reprezentačný káder sa už začína obmieňať, treba to však urobiť evidentne razantnejšie, navyše fanúšikovia tribúny opustili. Zostávajú teda už len funkcionári. Teda tí, ktorí dokážu vybrať reprezentačného trénera štýlom, „zvukovú správu nám poslal Hamšík, problém je vyriešený“.

Ten však pretrváva. Ján Kováčik je prezidentom SFZ takmer na deň presne 12 rokov. Mal teda dostatok času, aby pozitívnym smerom ovplyvnil športový smer organizácie. My však aj teraz narážame na problém, že slovenský futbal nemá a nevie vychovať hrotových útočníkov, krajných a ani kreatívnych futbalistov. O tomto sa pritom hovorilo už v čase jeho nástupu.

Vlastne jedinou formáciou, ktorou sa môžeme porovnávať kvalitatívne a aj kvantitatívne so svetovou špičkou, je brankársky post. A to vďaka tomu, že už vyše 20 rokov sa vyžaduje špecializovaný tréning brankárov. Na našu smolu, brankár môže byť na ihrisku len jeden, kým hráčov až desať. Evidentne treba zaviesť také tréningy aj pre iné formácie už od mládeže.

Kováčik pochádza zo sveta biznisu, preto niektoré kroky v tomto smere boli dobré, no ako manažér zlyhal v tom, že športovú časť zväzu nedal do rúk odborníkov. Aparát sa zložil skôr tak, aby sa vyhrávali voľby, čiže miesta pre „našich ľudí“, ktorí zabezpečia hlasy z regiónov.

Futbalový národ proste SFZ neverí, hoc tam pracuje viacero schopných ľudí, no človek má dojem, že sú v menšine. Ale ako možno aj veriť organizácii, ktorá ani nie je schopná potrestať svojho človeka, kým iných vie a vyberie každú sezónu na pokutách veľmi slušnú sumu.

Viď čerstvý septembrový príklad. Predseda zväzovej športovo-technickej komisie Ján Panák (je aj delegát SFZ) povie ako funkcionár Považskej Bystrice rozhodcovi v priamom prenose zápasu druhej ligy „poj*banec poj*baný“ a disciplinárka prípad odloží. Hlavne, že iní dostanú za nešportové prejavy finančné tresty, alebo pozastavenie činnosti. Nehovoriac o tom, že vo vyspelom svete podá funkcionár abdikáciu, prípadne dostane padáka.

Keď sa stratí dôvera, veľmi ťažko ju získať späť. A slovenská futbalová verejnosť je aktuálne nastavená tak, ako v závere Laurincovej éry… Človek sa nebude čudovať, ak to bude aj s podobnými vulgárnymi prejavmi na tribúnach, teda za predpokladu, že niekto na štadióny vôbec príde… Uvidíme, dokedy sponzorom vydrží trpezlivosť, že s týmto stavom spájajú svoje značky.

Vo vyspelom svete by verejný funkcionár po páde výkladnej skrine svojej organizácie do hlbokého podpriemeru automaticky podal demisiu. My sme však na Slovensku, preto by len príjemne prekvapilo, ak by Kováčik a spol. vyvodili osobnú zodpovednosť. Minimálne ich však treba o to požiadať. Páni, ak vám záleží na dobre slovenského futbalu, prosíme, odstúpte!