V noci na pondelok sa rozšírila Sieň slávy hokejovej NHL o ďalších hráčov. Novými členmi sa stali bratia Henrik a Daniel Sedinovci, kanadský brankár Roberto Luongo či bývalý kapitán Ottawy Daniel Alfredsson. Švédske dvojičky čakali na slávnostné uvedenie do Siene slávy od júna tohto roka, ich krajan Daniel Alfredsson od roku 2017. Počet švédskych hráčov v Sieni slávy sa tak zvýšil na sedem.

Henrik Sedin, starší z bratskej dvojice bol v roku 1999 draftovaný do NHL z celkového tretieho miesta. Celú svoju kariéru spojil s klubom Vancouver Canucks. Počas sedemnástich sezón odohral 1330 zápasov, v nich zaznamenal 1070 bodov, z čoho 830 bolo asistencií. Vo všetkých spomenutých štatistikách je historický líder kanadského klubu. Švédsky útočník získal v ročníku 2009/2010 Hartovu trofej ako najužitočnejší hráč ligy a Art Ross Trophy ako najlepší strelec. O ročník neskôr pomohol „kosatkám“ k postupu do finále o Stanleyho pohár, Canucks však vo finále po sedemzápasovej sérii nestačili na Boston. "Počas mojej kariéry som vynechal 30 zápasov a Dannyho produkcia nebola rovnaká," povedal s úsmevom Henrik Sedin, následne však zložil obdiv svojmu bratovi: "Vždy si mal na môj život upokojujúci vplyv. Podľa mňa si lepší hokejista aj človek ako ja. A hovorím to úprimne, ale aj s vedomím, že o 10 minút tu budeš stáť."

Daniel Sedin je s 393 gólmi – mnohé z nich po Henrikových prihrávkach – na čele historického rebríčka strelcov Vancouveru. Počas kariéry odohral v NHL 1306 stretnutí, na svoje konto si pripísal 1041 bodov a 648 asistencií a vo všetkých troch štatistikách je v histórii klubu druhý. Draftovaný bol v rovnakom roku Vancouverom Canucks o jedno miesto nižšie ako jeho brat Henrik. "Chcem sa poďakovať tomu, kto ma vybral, aby som prehovoril ako prvý," povedal Daniel so smiechom. Mladší z dvojice získal trofej Teda Lindsaya ako najužitočnejší hráč ligy zvolený hráčmi. Rovnako ako svoj brat vyhral aj Art Ross Trophy.

Osem sezón odohral so Sedinovcami vo Vancouveri kanadský brankár Roberto Luongo. Štyridsaťtriročný brankár ukončil aktívnu kariéru v roku 2019 po 19 sezónach v profilige. Na svojom konte má 489 víťazných duelov, čo ho radí na štvrté miesto medzi brankármi v NHL (z aktívnych brankárov má viac iba Marc-Andre Fluery - pozn.). V počte odchytaných zápasov (1044), striel na bránku (30.924) a zákrokov (28.409) je na druhom mieste. Luongo bol trojnásobný víťaz Vezina Trophy za najlepšieho brankára súťaže a na konte má aj dve zlaté olympijské medaily (2010, 2014). Kanaďan povedal, že keď sa dozvedel o uvedení do Siene slávy, tak sa ihneď spýtal, či sa pridajú k nemu aj Sedinovci. "Tak veľmi som to chcel. Som hrdý na to, že môžem povedať, že som s vami hral," vyjadril obdiv bývalým spoluhráčom.

Štvrtým nováčikom v Sieni slávy je švédsky útočník Daniel Alfredsson. Do Ottawy prišiel ako neznámy hráč, ktorého si Senators vybrali až v šiestom kole draftu. V prvej sezóne však ihneď preukázal svoje výnimočné schopnosti a získal Calderovu trofej, ktorú udeľujú najlepšiemu nováčikovi NHL. V kanadskej metropole odohral 17 z 18 sezón. Počas kariéry zaznamenal 1157 bodov (444 gólov a 713 asistencií). Je historickým lídrom Ottawy v počte gólov, asistencií a bodov. Spolu s bratmi Sedinovcami získal pre Švédsko olympijské zlato na ZOH 2006 v Turíne. O rok neskôr doviedol Ottawu do zatiaľ jediného finále o Stanleyho pohár v histórii klubu. Senators v ňom podľahli Anaheimu 1:4 na zápasy. Alfredsson vzdal hold bývalým spoluhráčom, trénerom, vrátane zosnulému Bryanovi Murraymu. Dotkol sa tiež veci, ktorá mu je blízka. "Hokejový tlak sa pre niektorých môže stať neznesiteľným. Problémy s duševným zdravím sú realitou našej hry. Už dávno sme mali konečne odstrániť túto stigmu."

Do hokejovej Siene slávy sa dostala aj fínska reprezentantka Riikka Sallinenová. Štyridsaťdeväťročná hokejistka sa slávnosti nezúčastnila. Odohrala v národnom tíme 16 sezón a s odstupom dvadsiatich rokov získala olympijský bronz (1998, 2018). Je prvou ženou mimo Severnej Ameriky, ktorá bola uvedená do Siene slávy.

Poctu vzdali predstavitelia NHL aj Herbovi Carnegiemu, ktorý zomrel v roku 2012 vo veku 92 rokov. Často sa o ňom hovorí ako o najtalentovanejšom hokejistovi tmavej pleti, ktorý sa nikdy nedostal do NHL. Počas dlhej kariéry čelil v seniorských ligách rasizmu, ktorý mu bránil v dosiahnutí jeho najväčšieho sna. Carnegie v roku 1955 založil Future Aces, jednu z prvých hokejových škôl v Kanade.