Main Content

Majstrovstvá sveta v hokeji majú svoje opodstatnenie aj v olympíjskej sezóne

streda, 12. máj 2010 13:53 | Autor: TASR

Medzi hokejovými fanúšikmi sa aktuálne rozpútala debata o tom, či je správne organizovať majstrovstvá sveta len niekoľko mesiacov po veľkolepom olympijskom turnaji. Inými slovami, či súčasný šampionát v Nemecku príliš netrpí a nezostáva v tieni februárového olympijského sviatku vo Vancouveri.

Napriek všetkým kritickým hlasom má podľa Lucasa Aykroyda z iihf.com svetový šampionát svoje miesto pod slnkom aj v olympijskom roku.

Prvým dôvodom je tradícia. MS v hokeji sa s výnimkou vojnových rokov hrávajú každoročne od roku 1910. Podobne ako tenisový turnaj vo Wimbledone, Super Bowl v americkom futbale, či dostihové The Derby v Epsome lákajú svojich fanúšikov, ktorí sú na ne zvedaví a očakávajú ich rok čo rok. Ani v NHL nenapadne nikomu zrušiť play-off o Stanleyho pohár na jar 2010 len preto, že vo februári 2010 sa hokejoví priaznivci z USA a Kanady nadchýnali dramatickým olympijským finále medzi týmito dvoma odvekými rivalmi, ktoré v Severnej Amerike sledovalo viac ako 44 miliónov divákov.

Hokejoví fanúšikovia sú každú jar hladní po svojom športe. Pred štyrmi rokmi po ZOH v Turíne odvysielali držitelia televíznych práv z nasledujúcich MS 2006 v Lotyšsku rekordných 2 872 hodín. A na úvod tohtoročného svetového šampionátu v Nemecku vytvorili hokejoví priaznivci na futbalovom štadióne v Gelsenkirchene svetový rekord v návštevnosti hokejového zápasu - 77 803 divákov. V počte predaných vstupeniek nebol prakticky žiadny rozdiel medzi lotyšským šampionátom v roku 2006 (331 626) a MS o rok skôr (Rakúsko - 323 974), resp. o rok neskôr (Rusko - 342 708).

Nejde však len o hokejových fanúšikov, ale aj o celkový rozvoj hokeja vo svete. Štyri tímy - Dánsko,Francúzsko, Taliansko a Kazachstan vo Vancouveri chýbali. Každý z nich potrebuje konfrontáciu na najvyššej úrovni, ktorú ponúka len elitná kategória MS s hokejovo najvyspelejšími krajinami. Keby sme ich ochudobnili čo i len o jeden ročník takejto konfrontácie, malo by to negatívny dopad na ich hokejový rozvoj. Nie je ďaleko čas, keď tu už nebude len "veľká sedmička" krajín schopných bojovať o hokejové zlato, ale "veľká deviatka", či dokonca "veľká jedenástka." Výkony Dánska na MS v Nemecku, ktoré už dokázalo zdolať Fínsko aj USA, sú toho dôkazom. Navyše elitná kategória hokejových MS organizovaných IIHF je každoročne naviazaná na ďalšie tri výkonnostné divízie. Dnes, keď má strešná organizácia svetového hokeja už 68 členov, je ročná prestávka nepredstaviteľná.

V tomto roku má svetový šampionát špeciálny náboj. Sústreďuje sa na mladých a talentovaných hráčov. Tí postupne vymenia veteránov, ktorých kariéra vrcholila na ZOH vo Vancouveri. O hviezdy však nie je núdza. Nájdeme medzi nimi víťaza posledných dvoch Hartovych trofejí pre najužitočnejšieho hráča NHL (Alexander Ovečkin), hrdinu posledných dvoch MS a bývalého víťaza Maurice Richard Trophy pre najlepšieho kanoniera NHL (Iľja Kovaľčuk), aktuálneho najlepšieho strelca NHL (Steven Stamkos), dvoch čerstvých nominantov na Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika NHL (Matt Duchene a Tyler Myers), dvojicu najvyššie draftovaných hráčov v uplynulom roku (John Tavares a Victor Hedman), najlepšieho nováčika švédskej elitserien (Jacob Markström), či kanoniera českej O2 extraligy (Roman Červenka). Ruský kapitán Kovaľčuk je so svojimi 27 rokmi už "čiernou vranou" v tejto skupine, čo len odráža trend mladosti, rýchlosti a energie, ktorý sa udomácňuje vo svetovom hokeji.

"Tak ako to spieva skupina Who vo svojej piesni ´The Kids Are Alright´ (Deti sú v pohode), teda aj svetový šampionát je v pohode. Napriek olympijskému roku je v Nemecku nachystaná bohatá hokejová hostina. Mali by sme ju zrušiť? Ani za svet," vysvetlil Lucas Aykroyd.