Počas hráčskej aj trénerskej kariéry dosiahol viaceré významné úspechy, nad ktorými vyniká olympijské zlato. Vladimír Růžička doviedol hokejistov Česka v pozícii kapitána k triumfu na hokejovom turnaji v Nagane, v roku 1985 sa vo farbách Československa tešil z titulu majstra sveta. Produktívny útočník, úspešný tréner a výrazná osobnosť hokejovej scény oslávi 6. júna okrúhle 60. narodeniny.

Z jeho rodinného zázemia pritom nevychádzali predpoklady na žiarivú hokejovú kariéru. Vyučil sa za automechanika, jeho matka pracovala ako poštárka. Otec bol baník a brat Jaroslav nemal príliš vrúcny vzťah k športu. "To by ste však nemohli vyrastať v Litvínove. Je to ako Montreal. Keď sa tu narodí chlapec, musí skúsiť hokej," povedal Vladimír Růžička pre iDnes.

Pozornosť pútal už od vstupu do "veľkého" hokeja. Do najvyššej československej súťaže naskočil vo veku 16 rokov, keď v drese materského Litvínova skóroval do bránky Jihlavy. Jeho otec Vladimír v minulosti spomínal, že syn sa prezentoval nie príliš rýchlym korčuľovaním, no mimoriadne šikovnými rukami a prehľadom v hre: "Iní hráči okolo neho lietali, no on spravil zopár kľučiek a oklamal ich."

Už ako 18-ročný sa oženil. S manželkou Evou sa im krátko nato narodila dcéra Eva a v roku 1989 syn Vladimír, z ktorého sa takisto stal profesionálny hokejista. Jeho prvá manželka zomrela v roku 2016 po ťažkej chorobe a v roku 2017 sa druhýkrát oženil.

Kariéru popretkávanú významnými momentmi začal tromi striebornými medailami - z MS "20" v roku 1982, MS 1983 a ZOH 1984 v Sarajeve. Ešte v juniorskom veku, ako 20-ročný, zvíťazil v kanadskom bodovaní československej súťaže (54 bodov) a zároveň bol v ročníku 1983/1984 aj jej najlepší strelec (31 gólov). Na MS v Prahe v roku 1985 sa stal majstrom sveta a spoločne s Jiřím Lálom bol s ôsmimi gólmi najlepší strelec československého tímu, ktorému pomohol k titulu majstra sveta.

V ďalšom ročníku obhájil pozíciu najlepšieho strelca súťaže a získal prvé zo svojich dvoch prvenstiev v ankete Zlatá hokejka pre najlepšieho hokejistu Československa. V produktivite súťaže triumfoval celkovo trikrát, päťkrát zvíťazil medzi strelcami. V rokoch 1987 - 1989 si odkrútil vojenčinu v Dukle Trenčín, ktorej pomohol k striebornej medaile vo federálnej lige. V jej drese strelil 84 gólov v 89 zápasoch.

V roku 1982 ho draftoval klub Toronto Maple Leafs, ale na rozdiel od klubových či reprezentačných spoluhráčov Petra Klímu, Michala Pivoňku či Petra Nedvěda sa nerozhodol emigrovať. S odchodom do zámoria počkal po revolúcii a záver sezóny 1989/1990 strávil vo farbách Edmontonu Oilers. Klub získal na konci svojej slávnej éry Stanleyho pohár, no Růžička v menoslove víťazov chýba.

Vtedajší tréner John Muckler ho do play off nenasadil po tom, čo chcel od neho viac práce v defenzíve. Nasledovali tri sezóny v drese Bostonu Bruins a počas sezóny 1993/1994, v ktorej nastúpil za Ottawu Senators, sa vrátil do Česka. V NHL odohral celkovo 263 zápasov, v ktorých nazbieral 185 kanadských bodov (86 gólov, 99 asistencií).

V Česku sa však z jeho návratu netešil materský Litvínov, ale Slavia Praha, ktorej ostal verný až do konca kariéry v roku 2000. Medzitým absolvoval svoju jedinú veľkú reprezentačnú akciu v drese českej reprezentácie - olympijský turnaj v Nagane. "Pán tréner Ivan Hlinka ho povolal ako jedného z najstarších veteránov a dal mu úlohu kapitána. Do bodky ju splnil," povedal obranca Jiří Šlégr, ktorý bol takisto súčasť českého tímu na ZOH 1998. Na olympijskom turnaji nastupoval v prvej formácii po boku Jaromíra Jágra a Martina Straku. Pamätný bol najmä jeho preslov v kabíne po 1. tretine štvrťfinálového zápasu s USA, v ktorom Česi otočili skóre z 0:1 na 4:1. Po historickom úspechu českého hokeja sa už do reprezentácie nevrátil.

Růžička sa po hráčskej kariére vrhol na trénerskú a dlhých 15 rokov pôsobil v Slavii Praha. Popri extraligovom A-mužstve trénoval aj mládežnícke tímy, na starosti mal aj športový úsek. V najvyššej českej súťaži doviedol mužstvo k triumfom v rokoch 2003 a 2008. Úspechy dosiahol aj ako tréner českého reprezentačného mužstva. Spočiatku v ňom pôsobil ako asistent, do pozície hlavného kormidelníka sa posunul pred sezónou 2004/2005. Začal ju účasťou na Svetovom pohári, na ktorom mužstvo stroskotalo v semifinále.

V sezóne, v ktorej sa NHL nehrala, sa na MS vo Viedni predstavilo viacero hviezd profiligy a Růžička doviedol svoj tím k zlatým medailám. V reprezentácii následne skončil a vrátil sa k nej v roku 2009. Dvojročné obdobie ukončil ďalším titulom majstra sveta, ktorý Česi získali na MS 2010 v Nemecku. Tretíkrát, a naposledy, sa stal trénerom národného mužstva vo februári 2014 a po MS z neho definitívne odišiel.

V roku 2015 podpísal s vtedajším extraligovým klubom z Chomutova nevídaný 10-ročný kontrakt. K jeho naplneniu napokon nedošlo, keďže zadĺžený klub v roku 2019 vypadol z extraligy. Růžička následne dva roky viedol tím Hradca Králové, neskôr nahradil Vladimíra Országha v pozícii hlavného trénera Litvínova. Počas sezóny 2022/2023 ho vedenie klubu odvolalo z funkcie a zamieril k mládeži.