Niektoré momenty z kariéry Stana Mikitu, ktoré boli zachytené okom kamery si môžete pozrieť na nasledujúcom videu:

Slovensko však bez svojich zástupcov v NHL dlho nezostalo. V roku 1980 do Kanady emigrovali bratia Peter a Anton Šťastný, ktorí dovtedy hrávali v Slovane Bratislava a svoju zámorskú kariéru začali v klube Quebec Nordiques. Petrovi sa hneď v prvej sezóne v NHL podarilo v kanadskom bodovaní prekonať hranicu 100 bodov, keď ich za sezónu nazbieral dohromady 109. Tento rekord však dlho nevydržal, keď hneď v nasledujúcej sezóne 1981/1982 dokázal Peter Šťastný nazbierať v základnej časti 139 bodov, v čom ho dodnes nedokázal prekonať žiadny slovenský hokejista. Dnes by taký počet bodov pohodlne stačil na víťazstvo v kanadskom bodovaní ligy, v tom čase však NHL vládol Wayne Gretzky, ktorý dokázal za sezónu nazbierať aj viac ako 200 bodov. V roku 1981 emigroval do Kanady aj tretí z bratov Šťastných Marián, ktorý začal hrávať s bratmi v Quebecku. V sezóne 1985/1986 prestúpil do Toronta, kde po sezóne ukončil kariéru. V ročníku 1988/1989 rozšírili počty Slovákov v NHL Igor Liba (NY Rangers, Los Angeles) a Dušan Pašek (Minnesota North Stars ), ktorí však v zámorí odohrali len jednu sezónu. V sezóne 1989/1990 zostal po ukončení kariéry svojho brata Antona v NHL už len jediný slovenský zástupca Peter Šťastný no začiatkom 90 rokov sa Slovenská enkláva v najkvalitnejšej lige sveta značne rozrástla.

Rozhodujúci gól Petra Šťastného v 7 zápase 2.kola Play off proti Montrealu v sezóne 1985/1985:

Už v roku 1990 si vo vstupnom drafte NHL vybral Washington Capitals vo 8.kole z celkovo 156.miesta jedného z najlepších hráčov novodobej histórie Slovenského hokeja Petra Bondru. Peter hneď vo svojej nováčikovskej sezóne odohral 54 zápasov, v ktorých nastrieľal 12 gólov a pridal 16 asistencií. V tej sezóne do NHL začali nakukovať aj ďalší dvaja Slovenskí hokejisti Jerguš Bača (Hartford Whalers) a Zdeno Cíger (New Jersey Devils).

V ďalšej sezóne k nim pribudol aj Jozef Stumpel, ktorý odohral svoje prvé 4 zápasy v drese Bostonu Bruins. V nasledujúcom ročníku 1992/1993 sa už naplno prejavili kanonierske schopnosti Petra Bondru, ktorý v nej nastrieľal 37. gólov a pridal 48. asistencií, stal sa tak najproduktívnejším Slovákom v základnej časti. Výrazne rozšírenie slovenských radov v NHL prišlo v sezóne 1993/1994, kedy po klziskách NHL korčuľovalo už 10 Slovákov. Medzi inými pribudli aj PavolDemitra či Žigmund Pálffy.

Pamätná pre hokej pod Tatrami bude akiste aj sezóna 1994/1995, ktorá bola pre stávku hráčov skrátená z pôvodných 84 na 48 kôl a posledných 6 zápasov v nej v drese St.Louis odohral Peter Šťastný. Najlepším strelcom sezóny sa stal Peter Bondra, ktorý v nej nastrieľal 34. gólov čo bolo o 2 viac ako dokázal vsietiť 2. v poradí kanonierov Jaromír Jágr.

V nasledujúcej sezóne slovenskú enklávu v NHL rozšírili ďalšie dnes zvučné mená Miroslav Šatan a Richard Zedník. Zo slovenských backov v NHL v tom čase vynikal najmä obranca Floridy Panters Róbert Švehla, ktorému sa so svojim týmom v sezóne 1996/1997 podarilo dostať, až do finále Stanley cupu, kde ale v najkratšom možnom čase podľahli Coloradu Avalanche.

Hneď v nasledujúcej sezóne 1997/1998 sa čosi podobné podarilo ďalšej dvojici Slovenských hokejistov Petrovi Bondrovi a Richardovi Zedníkovi, ktorí so svojim Washingtonom Capitals nestačili vo finále na Detroit. Pre slovenský hokej bola ale táto sezóna veľmi úspešná hlavne v základnej časti. Až traja Slováci sa zmestili do prvej jedenástky kanadského bodovania. Najvyššie z nich na 6. mieste zo ziskom 87. bodov Žigmund Pálffy, ktorý tak už 3 rok po sebe vládol produktivite Slovákov, na 10.miesto dosiahol Jozef Stumpel a na 11. Peter Bondra. Bondra sa tiež stal už po 2. krát vo svojej kariére s 52 gólmi najlepším strelcom ligy. O tento post sa ale tento krát musel podeliť s fínskym kanonierom Teemu Selännem.

V tomto období sa už do NHL tlačili ďalšie nádeje Slovenského hokeja Marián Hossa, Zdeno Chára či Michal Handzuš, ktorí si vychutnávali atmosféru prvých veľkých zápasov v NHL. Z ďalších rokov sa oplatí spomenúť sezónu 1999/2000, ktorá bola mimoriadne úspešná hlavne pre Pavla Demitru, ktorý sa v nej so ziskom 75 bodov stal najproduktívnejším Slovákom a na jej konci získal Lady Byng Memorial Trophy, ktorá sa udeľuje najslušnejšiemu hráčovi ligy.

Na vstupnom drafte NHL v roku 2000 si jeden z dvoch nováčikov NHL Minnesota Wild vybrala v 1.kole z 3.miesta Mariána Gáboríka, ktorý sa hneď vo svojej nováčikovskej sezóne stal najproduktívnejším hráčom klubu. Táto sezóna bola prvou aj pre Ľubomíra Višňovského, ktorého draftovalo Los Angeles. Nasledujúca sezóna 2001/2002 bola zo slovenského pohľadu v NHL zaujímavá najmä tým, že do 3 zápasov v základnej časti nastúpil v drese Nashvillu Predators brankár Ján Lašák a stal sa tak vôbec prvým slovenským brankárom, ktorý nastúpil na zápas v NHL. Rovnaký počet zápasov odchytal Lašák aj ďalšiu sezónu no v NHL sa trvalejšie nedokázal presadiť a tak odišiel do Európy.

V sezóne 2002/2003 sa slovenský hokej opäť dočkal Stanley cupu po rokoch čakania ho na Slovensko priniesol Jiří Bicek, ktorý odohral v Play off za New Jersey 5 zápasov a po dramatickom finále s Anaheimom sa tak mohol tešiť ako druhý Slovák v histórií zo zisku Stanley cupu.

V ďalšej sezóne 2003/2004 sa na tento úspech podarilo nadviazať Martinovi Cibákovi, ktorý získal Stanley Cup v drese Tampy Bay. Túto sezónu sa v NHL predstavilo až 38 Slovákov, čo je historický rekord a len ťažko sa už niekedy prekoná. Nástupcom Lašáka sa stal Rastislav Staňa, ktorý v drese Washingtonu Capitals odchytal 6 zápasov a stal sa tiež prvým slovenským brankárom, ktorému sa podarilo vychytať víťazstvo. 

Prvá povýluková sezóna 2005/2006 vyšla veľmi dobre hlavne Mariánovi Hossovi, ktorý v nej nazbieral 92 bodov a výrazne sa tak priblížil k 100 bodovej hranici. Tú sa mu však podarilo dosiahnuť už v nasledujúcej sezóne 2006/2007 a po Petrovi Šťastnom sa tak stal len druhým Slovákom, ktorý dosiahol túto métu. Táto sezóna bola zároveň poslednou pre Petra Bondru, ktorý svoje posledné zápasy ako profesionálny hráč odohral v Chicagu Black Hawks, v ktorého drese dosiahol métu 500. gólov v NHL. V NHL sa konečne na dlhšie obdobie začali presadzovať dvaja slovenskí brankári Peter Budaj v drese Colorada Avalanche a Jaroslav Halák v drese Montrealu Canadiens.

V sezóne 2007/2008 sa po prvý krát vo finále Stanley cupu stretli tímy v ktorých na obidvoch stranách pôsobili Slováci, Marián Hossa v drese Pittsburghu a Tomáš Kopecký na strane Detroitu. Úspešnejší bol nakoniec Detroit, ktorý porazil Pittsburgh pomerom 4:3 na zápasy.

Na ďalší rok sa situácia zopakovala, tentokrát už ale Marián Hossa obliekal dres červených krídel. No ani tentokrát mu nebolo dopriate a Stanley cup vyhral Pittsburgh, dres ktorého už ale obliekal Miroslav Šatan a pridal sa tak do zoznamu slovenských víťazov Stanley Cupu. Na konci sezóny sa veľkej pocty ušlo aj Zdenovi Chárovi, ktorý získal trofej Jamesa Norrisa, ktorá sa každoročne udeľuje najlepšiemu obrancovi ligy.

Túto sezónu nad všetkých slovenských hráčov vyčnieva Marián Gáborík, ktorý do dnešného dňa nazbieral 53 bodov, čo ho radí na 3.miesto v tabuľke produktivity celej NHL a 28 gólmi vedie tabuľku strelcov. V NHL ale momentálne pôsobí len 17 slovenských hokejistov, čo je najmenej od sezóny 1998/1999.

Pätstý gól Petra Bondru v NHL:

10 najproduktívnejších Slovákov v histórií NHL: