Slovinec Tadej Pogačar ohúril cyklistický svet, keď si ako prvý jazdec od roku 1998 dokázal pripísať celkové prvenstvo na Tour de France i Giro d´Italia v jednej sezóne.

Jazdec tímu SAE Team Emirates navyše v 111. edícii najprestížnejších trojtýždňových pretekov triumfoval s málo vídanou dominanciou, pred druhým obhajcom titulu Dánom Jonasom Vingegaardom mal po 21 etapách náskok 6:17 min.

Dvadsaťpäťročný Slovinec zaznamenal šesť etapových víťazstiev, z toho päť v žltom drese. Nenechal si ujsť príležitosť získať pre seba aj záverečnú etapu, hoci mal už bezpečný náskok a nepotreboval ísť časovku z Monaka do Nice naplno. Prvýkrát v histórii však Tour nefinišovala v Paríži a záver výnimočne nepatril šprintérom na Elyzejských poliach. V jeho počínaní by sa dal nájsť jediný moment slabosti, keď v 11. etape nezvládol špurt o víťazstvo proti Vingegaardovi na vrchu Le Lioran. Samotný Slovinec však na túto chvíľu už možno i zabudol a tohtoročnú Tour považuje za dokonalú. "Myslím si, že toto bola moja prvá Grand Tour, v ktorej som sa cítil pohodlne každý jeden deň. Pamätám si, že na Gire som mal jeden zlý deň. Tour som si užíval od prvého do posledného dňa. Ak by som tento rok mal na konte iba triumf na Gire, bolo by to úžasné. Lenže mať double, to je ešte niečo oveľa viac," tešil sa Pogačar v cieli v Nice.

Pogačar pridal do zbierky tretí titul na Tour. Na trón sa vrátil opäť po troch rokoch, predošlé dva ročníky súboja s Vingegaardom sa skončili v prospech jazdca stajne Visma. Dán však prišiel na Tour po ťažkom páde v apríli na pretekoch Okolo Baskicka, kde si zlomil kľúčnu kosť a aj preto Slovinec nemal chuť rozoberať vzájomnú rivalitu. "Nehovoril by som o pomste. Mohli sme byť svedkami mnohých vecí počas týchto troch týždňov. Bola to možno najbláznivejšia Tour v histórii. Šialené súboje s Jonasom, Remcom Evenepoelom i Primožom Rogličom," pripomenul Pogačar.
Pogačar nadviazal na Taliana Marca Pantaniho, ktorý vyhral Tour a Giro naposledy a to v roku 1998.

Legendárny "pirát" bol svojho času veľmi populárnym jazdcom, charakteristická bola pre neho veľmi dynamická jazda v stúpaniach bez posedu na sedadle. V temných časoch cyklistiky sa však nevyhol podozreniam z dopingu. Oficiálne nikdy nemal nález nedovolenej podpornej látky, no už rok po double ho nepustili na Giro pre vysokú hladinu hematokritu. Pantani začal riešil tlak na svoju osobu a depresie užívaním kokaínu, v roku 2004 zomrel na predávkovanie. Pogačar si uvedomuje, že ani on sa nevyhne podozreniam z dopingu.

"Vždy tu budú pochybovači, imidž cyklistiky bol v minulosti poškodený. Aj za akejkoľvek inej situácie, víťazstvo znamená žiarlivosť. Ak nemáte nikoho, kto vás nenávidí, tak nie ste úspešný," vyhlásil Slovinec, ktorý má tento rok ešte jeden veľký cieľ, triumf na majstrovstvách sveta v Zürichu. Vo svojej forme však môže zaskočiť súperov aj na olympiáde, hoci v Paríži sa v cestných pretekoch očakáva skôr súboj klasikárov a šprintérov. Preteky sú na programe v sobotu 3. augusta a Pogačar v nich bude obhajovať bronz.