Danka Barteková len ťažko hľadala slová po finále skeetu na olympiáde v Paríži. Slovenská strelkyňa v ňom skončila už po prvej eliminácii a konečné šieste miesto ju veľmi mrzelo. K lepšiemu umiestnenie jej podľa vlastných slov chýbal kúsok šťastia.

Barteková skončila v kvalifikácii na spoločnej piatej priečke s ďalšími troma súperkami, v rozstrele však uspela. Vo finále však nezostrelila 10., 14. a 19. terč a neprešla prvou elimináciou. "Moje pocity sú trpko - sladké, lebo som postúpila do finále, čo sa mi podarilo po prvý raz od februára. Od januára to organizujem, aby som mala hlavu nastavenú tak, ako mám mať, bohužiaľ, ten rok bol veľmi náročný. Vybila som sa energeticky na to, aby som zvládala normálne preteky. Tak, ako bol minulý rok, stratosférický a všetko mi vychádzalo, tak tento rok bol úplne nanič. Bolo to moje prvé finále od SP v Baku, takže sa z toho veľmi teším, že som sa tam vôbec dostala. A vo finále tak, ako som sa nechytila celý rok, tak som sa nechytila ani teraz. Bohužiaľ. Kúsok šťastia som potrebovala na to, aby som urobila to, čo viem robiť. A by som trafila buď ten posledný terč, alebo na tej päťke, tak by to bolo lepšie," uviedla Barteková.

Pred štartom pod piatimi kruhmi sa tak po nie príliš vydarenom období sústredila Barteková najmä na psychiku. "Sústredila som sa na to, aby som to tu zvládala najlepšie, ako som mohla. Mala som okolo seba skvelý tím ľudí, ktorý som si poskladala a mohla som sa na neho spoľahnúť. Všetko ´fičalo´, ako malo, vlastne aj preto sme sa nejakým spôsobom dostali do finále. Skvelá vec je, že sa mi podaril rozstrel, bol to obrovský výbuch emócií, že som naozaj znova vo finále. No bohužiaľ, nechytila som sa. Raz to ide, raz to nevyjde. Videli ste sami, je to lotéria a niekedy ani ten zásah nestačí, keď vám ho neuznajú. Bohužiaľ. Len kúsok chýbal na to, aby som išla ďalej a možno by to dopadlo úplne inak. Možno by som sa tam nejako chytila, ale nepodarilo sa mi to a veľmi ma to mrzí."

Tridsaťdeväťročná skúsená olympionička sa vyjadrila aj k tomu, či sa ešte bude pokúšať o účasť na ďalších OH v roku 2028 v Los Angeles. "Neviem, povedala som si, že nebudem robiť rozhodnutia v smútku, v plači, ani v emóciách, ani po výbuchoch radosti, lebo by som sa sľúbila na všetko. Nechcem určite robiť rozhodnutia, keď nemám čistú hlavu, takže vôbec neviem. Ale keď si predstavím, že by som toto ešte mala absolvovať... Je to 7 rokov roboty a vôbec si teraz neviem predstaviť ísť do toho znova. Ale možno prídem domov a poviem si, že ďalšia olympiáda je moja."

Bartekovej pomáhal v hľadisku fanklub, počas jednotlivých položiek s ním udržiavala očný kontakt. "Veľká devíza bola, že tam bol Sandro Bellini, môj taliansky technický tréner. Preto som sa naňho pozerala, hľadala som aj jeho, aby som mala to potvrdenie a ten pokoj. Dodával mi ho aj priateľ Patrik spolu s Fedorom Dunajčíkom, ktorí sú ďalší členovia môjho tímu. Takže som sa len potrebovala nabiť, ukázať, že som v pohode, všetko je v poriadku."

Na medailu napokon nedosiahla ani ďalšia Slovenka vo finále, Vanesa Hocková. Bartekovú však teší, že slovenský ženský skeet sa dokázal presadiť v silnej konkurencii: "Dve Slovenky v olympijskom finále je asi niečo, čo sa bude ťažko opakovať. Musím povedať, že dávam Vanese veľkú pochvalu, že ustála takýto tlak na prvýkrát. Gratulujem jej k fantastickému výsledku. Držala sa vo finále, potom samozrejme, škoda toho jedného stanovišťa, ktorý jej proste nevyšiel. Ale je to presne o tom, že tam bolo treba kúsok, jednu ´sekerku´, jeden kúsok holuba, ktorý by tam bol a mohlo to všetko ináč dopadnúť."