Saku Koivu bol vo fínskom hokeji pri všetkom podstatnom a preto má v ňom štatút charizmatického hráča. Ako 20-ročný asistent kapitána sa podieľal na veľkolepom ťažení na MS v krajine rivala, keď vo Švédsku získali Suomi historický titul.

Hlavný reprezentačný center svojej epochy má aj štyri olympijské medaily, v NHL sa stal prvým európskym kapitánom najslávnejšieho klubu Montreal Canadiens. Uprostred obdivuhodnej kariéry prekonal zákernú chorobu a v sobotu bude mať 50 rokov. Saku Antero Koivu sa narodil 23. novembra 1974 v Turku. Svoju profesionálnu hokejovú kariéru začal v tíme TPS v fínskej SM-liige, v prvej sezóne 1992/93 ako 18-ročný nazbieral päť bodov v play off a pomohol tímu získať titul. V ročníku 1994/95 získal v najvyššej fínskej súťaži celkovo rekordných 73 kanadských bodov a dostal viacero ocenení.

V 13 zápasoch vyraďovacej časti mal 17 bodov, bol jej najužitočnejší hráč a slávil s tímom svoj druhý národný titul. Koivu sa do Turku vrátil počas lockoutu NHL v sezóne 2004/05, ale to už bol superstar NHL. Fínsky hokejový konštruktér už v roku 1994 zbieral v národnom tíme nielen ostrohy, ale aj úspechy, na ZOH bronz a na MS striebro. V najslávnejšom roku fínskeho hokeja sa vo veku 20 rokov presadil ako jeden z lídrov zlatého tímu na svetovom šampionáte 1995. Suomi dobyli historicky prvé zlato s tímom, v ktorom rezonovali silné mená ako Jarmo Myllys, Petteri Nummelin, Hannu Virta, Raimo Helminen, Sami Kapanen, Jere Lehtinen, či Ville Peltonen, kapitánom bol Timo Jutila. Koivu od roku 1998 viedol fínsku reprezentáciu na mnohých výrazných akciách. Zdobia ho striebro zo zimnej olympiády v roku 2006 a bronzy okrem 1994 aj v rokoch 1998 a 2010. Spolu so svojím dravým krídelníkom Teemu Selännem boli najproduktívnejší hráči olympijských turnajov 1998 a 2006, dosiahli 10, resp. 11 bodov.

S Lehtinenom vytvorili legendárnu útočnú formáciu, alternujúce krídlo bol Peltonen. Koivu v kľúčovom naganskom štvrťfinále (2:1 nad Švédskom) prihral Selännemu na víťazný gól a v boji o bronz proti Gretzkého a Lindrosovej Kanade zase Lehtinenovi na 2:1 a Peltonenovi na konečných 3:2. Na ZOH 2006 fínskeho hokejového kapitána zvolili do Komisie športovcov Medzinárodného olympijského výboru. Na MS získal okrem striebra 1994 a titulu 1995 aj ďalšiu striebornú medailu v roku 1999 a bronz 2008. Najproduktívnejší bol na šampionáte 1999, za najlepšieho útočníka ho vyhlásili na turnajoch 1995 a 1999. Svoj tím doviedol do finále na Svetovom pohári v roku 2004, kde Fíni prehrali v dramatickom zápase s domácou Kanadou 2:3. Saku Koivu reprezentoval v 89 zápasoch fínskeho A-tímu, strelil 30 gólov a so 64 asistenciami nazbieral 94 bodov. Pozoruhodné štatistiky má Saku Koivu aj v NHL.

Montreal ho draftoval v 1. kole z 21. miesta v roku 1993, jeho slovenskú reprezentačnú "paralelu" Miroslava Šatana si v 5. kole z 111. miesta vybral Edmonton. V NHL odohral fínsky center 14 sezón za Montreal, pričom v roku 1999 sa stal prvým európskym kapitánom Canadiens. Počas 10 sezón (1999–2009) bol najdlhšie slúžiaci kapitán v histórii klubu. V roku 2002 mu udelili Bill Masterton Trophy (spojenie majstrovstva s oddanosťou hokeju) a v roku 2007 King Clancy Memorial Trophy (spojenie hráčskych a ľudských kvalít). Väčšinu sezóny 2001/02 vynechal pre rakovinové ochorenie (Burkittov lymfóm), no dokázal sa pozoruhodne rýchlo zotaviť a v apríli 2002 pomohol svojmu tímu získať pozíciu v play off. Po prestupe do Anaheimu v roku 2009 hral za Ducks päť sezón a pôsobil ako asistent kapitána.

V základnej časti NHL odohral 1124 zápasov so ziskom 833 bodov (255+577), v play off ho v 79 štartoch zdobí bilancia 59/18+41. Sakov mladší brat Mikko Koivu mal tiež veľmi úspešnú kariéru na vrchlovej hokejovej úrovni. V NHL bol kapitánom tímu Minnesota Wild a celkovo v 1035 zápasoch ligových fáz nazbieral 711 bodov (206+505), v play off 59/28(11+17). Obaja bratia získali spolu olympijské striebro v Turíne 2006 a bronz vo Vancouveri 2010, kde Fíni v zápase o tretie miesto priam "vyfúkli" cenný kov slovenskému výberu. S Mikkom sa spája aj iný slovacikový moment - ako kapitán viedol Suomi (aj proti Slovensku) a svojho brata nasledoval titulom majstra sveta. Získal ho v Bratislave v sezóne, pred ktorou Saku ukončil reprezentačnú kariéru. Saku Koivu je ženatý od roku 2002, s manželkou Hannou vychovali dcéru Ilou s syna Aatosa.