Roger sa narodil 8.augusta v švajčiarskom Bazileji. S tenisom začal v ôsmich rokoch a medzi jeho vzory patrili Boris Becker a Pete Sampras. Už rok 1998 ukázal, že sa v krajine helvétskeho kríža zrodil obrovský tenisový talent. V spomínanej sezóne totiž triumfoval v singli i debli na juniorskom Wimbledone a rok ukončil na najvyššom stupienku juniorského rebríčka.

 

 

 

 

Svoju seniorskú púť rozbehol v rovnakej sezóne. Na domácich turnajoch v Gstaade a Ženeve síce skončil už v úvodnom kole, no o mesiac neskôr, vo francúzskom Toulouse skončila jeho cesta až vo štvrťfinále. Ako 878. hráč sveta vtedy vyslal prvé varovanie pre zvyšok tenisového sveta. Na záver sezóny potom podľahol Američanovi Agassimu, no nazbieral obrovské množstvo skúseností pre ďalšie sezóny.Švajčiarovi výborne vyšiel vstup do nasledujúcej sezóny. Na challengerovom turnaji v Heilbronne skončil až v semifinále, o pár týždňov sa na ATP turnajoch v Marseille i Rotterdame prebojoval medzi osmičku najlepších. Rok 1999 priniesol pre vtedy ešte len 17-ročného Švajčiara aj ďalšie dva zlomy : premiéra v Davis Cupe i debut na grandslamovom turnaji. V súboji Švajčiarska s Talianskom vybojoval cenný bod, na Roland Garros nestačil v prvom kole na Američana Raftera. Rodákovi z Bazileja vyšiel výborne aj záver sezóny. Premiérovo v kariére sa dostal medzi elitnú stovku, na ATP turnaji vo Viedni dosiahol premiérové semifinále na hlavnom okruhu a na poslednom turnaji roka, challengeri v Breste dokonca dosiahol na titul. Sezónu ukončil na 61.mieste v rebríčku.

 

O pár mesiacov opäť zažiaril na ATP turnaji vo francúzskom Marseille. Po skalpoch Ljubičiča a Santora postúpil premiérovo v kariére do finále tak prestížneho turnaja. Tam tesne nestačil na krajana Rosseta. V máji naviac pridal ďalší výrazný úspech, v osemnástich rokoch postúpil medzi šestnástku najlepších na parížskom grandslame Roland Garros. Na LOH v Sydney bol dokonca len malý krôčik od medaily, prehral v trojhodinovom dueli o bronzovú medailu. S mladým Švajčiarom to ale nezatriaslo, už o pár týždňov postúpil do viedenského semifinále a doma, v rodnom Bazileji prehral až v súboji o titul. Rok ale ukončil už medzi elitnou tridsiatkou sveta.

 

 

 

Sezóna 2001 by sa pre Rogera dala označiť ako zlomová. Na grandslamových podujatiach neskončil nikdy skôr ako v treťom kole, na Roland Garros i na Wimbledone dokonca postúpil medzi okteto najlepších. Pridal ďalšie dve finálové účasti na hlavnom okruhu, v Bazileji a Rotterdame. V Miláne sa tešil z titulu, keď na ceste za celkovým triumfom zdolal i Rusa Kafelnikova. Sezónu ukončil už len tesne za brány elitnej svetovej desiatky.