(SITA - komentár OKA) - Slovenskí futbaloví reprezentanti do 21 rokov prehrali v pondelkovom prípravnom zápase s rovesníkmi z Francúzska jednoznačne 0:4.

Spokojnosť nemôže vládnuť v tábore trénera Jaroslava Kentoša s výsledkom, predvedenou hrou a dozaista ani s návštevou na Štadióne Antona Malatinského v Trnave. Duel proti vychádzajúcim (v niektorých prípadoch už žiariacim) hviezdam svetového futbalu totiž prilákal na tribúny iba 1556 divákov.

Súčasťou zostavy mladíkov z krajiny galského kohúta boli hráči ako Mathys Tel, Wilson Odobert (obaja Tottenham), Enzo Millot (Stuttgart), Castello Lukeba (Lipsko), Hugo Ekitiké (Frankfurt) či Arnaud Kaliumeuno (Rennes). Jednoducho futbalisti, ktorí nastupujú pravidelne v top európskych ligách, aj v Lige majstrov a experti im predpovedajú skvelé kariéry. Podobný (ne)záujem pritom rezonoval už v piatok 21. marca, keď bolo na rovnakom mieste na súboj proti Nemecku (0:1, pozn.) zvedavých 1721 divákov.

Slovenský výber sa pripravuje na domáci európsky šampionát danej vekovej kategórie, ktorý sa bude konať už 11. júna v ôsmich slovenských mestách. Jeden by si mohol myslieť, že v aktuálnom období by už slovenskú futbalovú obec mohla zalievať vlna nadšenia a očakávania – jednoducho to, čomu slangovo hovoríme „hype“. Nič podobné sa však nedeje, dôkazom sú slabučké návštevy vo futbalovom meste číslo 1 až 2 na Slovensku.

Je namieste zamyslieť sa nad faktormi, ktoré negatívne ovplyvnili návštevnosť dvoch dôležitých prípravných duelov proti európskym mládežníckym gigantom.

Zďaleka nie som odborník cenotvorby, no viem si predstaviť i nižšie ceny vstupeniek ako 10 eur (I. kategória) a 6 eur (II. kategória) v prípade dospelých a 8 eur (I. kategória) a 5 eur (II. kategória) pri deťoch, ZŤP a senioroch nad 62 rokov. Ale oukej, nech to je aj toľko, lenže prečo potom nezvýšiť návštevu tými najmenšími - školákmi, členmi regionálnych mládežníckych klubov a podobne. Dva-tri dni pred duelom už predsa muselo byť ľudom z ticketingu jasné, že hrozia ľudoprázdne tribúny. Viackrát sa v minulosti ukázalo, že aj „decká“ vedia spraviť solídnu kulisu.

Na sociálnych sieťach som narazil na mnohé reakcie futbalových nadšencov, ktorí na rovinu priznali, že vlastne o konaní daných zápasov ani nevedeli. V čase internetu, sociálnych sietí, billboardov na každej väčšej križovatke. Či to bolo ich nepozornosťou alebo slabým výkonom marketingu a PR oddelenia Slovenského futbalového zväzu, na to si musia kompetentní odpovedať sami.

Na zamyslenie je aj výber dejiska samotných zápasov. Trúfam si povedať, že oveľa viac ľudí by si našlo cestu na štadión v mestách, ktoré dostávajú o čosi menej futbalu. V okolí hlavného mesta (vrátane Trnavy) celkom iste vládne väčšia futbalová presýtenosť ako napríklad v Košiciach či dokonca v Žiline.

Niekto sa možno pustí do dobrodružstva argumentácie tým, že vina je na strane fanúšikov. Sčasti možno áno, keďže fanúšikovstvo a klubizmus Slováci vo svojej DNA nemajú zafixované tak ako napríklad v Anglicku, Walese, Turecku, Nemecku či na Balkáne. Toto je beh na dlhú trať, ale ako jeden môj dobrý kamarát povedal: „Ani majiteľ prázdnej reštaurácie nemôže nadávať ľudom na ulici, že má vo vnútri prázdne stoly a stoličky."

V závere chcem vysvetliť ešte jednú vec. Tento text som nenapísal ako kritiku SFZ či dokonca konkrétnych ľudí. Naopak, myslím si, že v ostatných rokoch sa v slovenskom futbale urobilo veľmi veľa pozitívneho. Bol by som rád, ak by tieto riadky boli vnímané ako istý konštrukt podporený o volanie fanúšikov, ktorého výsledkom môže byť v budúcnosti viac ľudí na štadióne a tým aj lepšia atmosféra.