Básnik z Tehelného poľa
Dnes je to presne štyridsať rokov od narodenia futbalistu s veľkým F Petra Dubovského. Bohužiaľ iba si jeho narodeniny pripomíname, ale neoslavujeme ich, pretože Bobo nás už pred takmer 12 rokmi tragicky opustil.
Ako každý veľký talent začal hrávať na ulici, kde vynikal už medzi staršími chlapcami. Svoj obrovský potenciál začal rozvíjať vo Vinohradoch Bratislava na ihrisku, ktoré dnes už neexistuje. Chýri o obrovskom talente neunikli pozornosti Slovana Bratislava a tak belasí získali jedného z najlepších hráčov svojej histórie. Už v mladom veku dostal šancu v prvom mužstve a netrvalo mu dlho, aby sa stal najlepším hráčom nielen mužstva, ale celej československej ligy. Bol to práve Dubovský kto vystrieľal Slovanu posledný federálny titul, keď dokázal dať v silnej federálnej lige 27 gólov v 30 zápasoch a to bol stále ešte mladík.
Už v tom čase bol reprezentantom a jeho bilancia vo federálnom drese hovorí za všetko (14 zápasov/ 6 gólov). Na MS 1994 sme nepostúpili podľa trénera Ježka preto, že nedal väčší priestor Dubovskému. Veď aj v ďalšej sezóne bol najlepším strelcom ligy, keď zaznamenal 24 gólov. To sa už oňho zaujímali v každom poprednom európskom mužstve. Bol už jednou nohou v Ajaxe Amsterdam, ktorý bol v tom čase úplný top klub, ale keď sa ozval ten najvyšší klub sveta, nebolo čo riešiť. Real Madrid presvedčil vo vzájomných zápasoch, keď práve Dubovský jeho hráčom robil veľké problémy.
V lete roku 1993 teda Real Madrid neváhal a kúpil hráča z východného bloku, čo vyvolalo rôzne reakcie v Španielsku. No ľudia v zemi futbalu zasľúbenej vymysleli slovenskému mladíkovi rýchlo prezývku Il Fenomeno, teda presne takú akú má v hlavnom španielskom meste v dnešných dňoch Cristiano Ronaldo. Peter Dubovský bol vyhlásený za prvého najlepšieho futbalistu Slovenska a zdalo sa, že jeho kariéra naberie závratné tempo. No to by nesmel prísť trénovať Real Madrid Argentínčan Jorge Valdano, ktorý posadil Dubovského na lavičku a keď mu dal len malú šancu a Peter strelil 2 góly a aj tak sedel na lavičke ďalej. Bolo jasné, že Dubovský, ktorý futbal miloval chce predovšetkým hrávať a odíde preč, hoci Real práve získal titul. Zamieril do vtedy popredného španielskeho mužstva Real Oviedo, kde dostal svoje miesto na ihrisku a neskôr aj svoje číslo 10. A fanúšikovia Ovieda doteraz spomínajú na nezabudnuteľného hráča.
Keď mal ideálny futbalový vek 28 rokov, dostával po angažmáne v Oviede ponuky od ďalších popredných klubov. No on si chcel pred dôležitým krokom vyvetrať hlavu a po návrate z dovolenky sa definitívne rozhodnúť, fanúšikom ktorého klubu bude najbližšie rozdávať radosť z futbalu. Bohužiaľ osud to chcel ináč a špílmachra potrebovalo nebeské mužstvo. Dubovský bol zatiaľ posledné pravé číslo 10 nášho futbalu. Bol na ihrisku elegantný, geniálny, vždy bol na správnom mieste a svojou ľavačkou mohol hodinky opravovať.
Peter, nikdy nezabudneme! Pretože legendy nezomierajú!