Približne pred mesiacom musel tréner Montreal Canadiens Martin St.Louis reagovať na rozsiahlu maródku v útoku.

Zranenia vyradili Kirbyho Dacha, Alexa Newhooka aj Patrika Laina a jedným z dôsledkov bol presun Juraj Slafkovský do druhej formácie. Po boku Olivera Kapanena a Ivana Demidova rozkvitol a hrá najlepší hokej svojej doterajšej kariéry v NHL.

Zatiaľ čo druhý útok Montrealu patrí medzi najlepšie na ľade, prvá formácia po odchode Slafkovského citeľne stratila. Kapitán Nick Suzuki a kanonier Cole Caufield už nepôsobia tak dominantne ako na začiatku sezóny. Slafkovského v tejto trojici nahradil Zachary Bolduc, no chémia a efektivita, na ktorú boli fanúšikovia zvyknutí, sa vytratili.

Podľa experta RDS Françoisa Gagnona nejde len o samotný presun slovenského útočníka. Poukazuje najmä na zvýšenú záťaž Nicka Suzukiho, ktorý je po zraneniach spoluhráčov výrazne viac využívaný pri hre v oslabení. To sa podľa neho prejavuje na jeho dynamike, defenzívnej práci aj úspešnosti na vhadzovaniach, kde jeho čísla v posledných zápasoch citeľne klesli.

Pokles efektivity sa dotýka aj Colea Caufielda. Ten síce nestratil hokejový cit ani šikovnosť, no nepremieňa šance s takou ľahkosťou ako v úvode ročníka. Gagnon upozorňuje, že Caufield bol zvyknutý premieňať aj takmer nemožné situácie, zatiaľ čo v poslednom období zahadzuje aj vyložené príležitosti.

Zachary Bolduc má navyše mimoriadne neľahkú úlohu, nahradiť hráča, ktorý momentálne patrí medzi najvplyvnejších útočníkov tímu. Hoci pracuje poctivo a snaží sa, okamžitá chémia s dvojicou Suzuki, Caufield sa nedostavila. Oproti tomu väzba medzi Slafkovským, Demidovom a Kapanenom pôsobí prirodzene a dynamicky, čo len zvýrazňuje kontrast medzi fungujúcou druhou a trápiacou sa prvou formáciou Canadiens.