Keď sa 22. februára 2020 v zápase NHL zranili obaja brankári Caroliny Hurricanes, málokto tušil, že sa schyľuje k jednému z najneuveriteľnejších príbehov v dejinách ligy.

Do bránky musel nastúpiť núdzový brankár, 42-ročný David Ayres, teda muž, ktorý pracoval ako vodič rolby a tréner mládežníckych brankárov. Navyše proti Torontu Maple Leafs, klubu, s ktorým bol profesionálne prepojený.

Ayresov nástup mal byť formalitou. Po dvoch rýchlych inkasovaných góloch sa zdalo, že zápas sa zmení na povinnú jazdu Toronta. Lenže Hurricanes sa zomkli, zjednodušili hru a začali hrať hokej, ktorý bol viac o obetavosti než o systéme. Ayres medzitým chytal s pokojom, ktorý nepatrí amatérovi, ale veteránovi. Sledoval puk, nepanikáril a robil presne to, čo bolo treba.

Zápas sa skončil víťazstvom Caroliny 6:3 a David Ayres sa stal najstarším brankárom, ktorý vyhral svoj debut v NHL. V jednom momente sa liga, často kritizovaná za biznisový chlad, zmenila na čistú rozprávku. Fanúšikovia Hurricanes skandovali jeho meno, spoluhráči ho nosili po ľade a sociálne siete explodovali. NHL mala zrazu príbeh, ktorý nešlo naplánovať ani kúpiť.

Ayresov večer otvoril aj vážnejšie otázky. Systém núdzových brankárov sa dostal pod drobnohľad. Je spravodlivé, aby amatér nastúpil v najlepšej lige sveta? Liga však pochopila, že práve táto nedokonalosť robí NHL výnimočnou. V ére presných dát, zmlúv a analytiky sa pripomenulo, že hokej je stále hra.

Príbeh Davida Ayresa nebol len kuriozitou jednej noci. Bol pripomienkou, že v NHL môže dostať šancu ktokoľvek a taktiež, že niekedy ju stačí len ustáť. Z rolby do bránky, z anonymity do histórie. Takéto momenty nevytvárajú tabuľky, ale pamäť ligy. A práve preto na ne hokej nikdy nezabudne.