Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma alebo vo svete.

Vykúpi budúcnosť striebro?

Keď v príprave pred MS prehrávali naši hokejisti kade chodili nikoho to nevzrušovalo a takmer ani nezaujímalo. Tribúny na domácich zápasoch boli obsadené iba prachom, pretože diváci nemali záujem prísť podporiť našu reprezentáciu a bolo jedno kde sa zápas konal. A pritom to bolo takmer totožné mužstvo aké na MS aj hralo. Žiaden psychický tlak z očakávaní predstavoval obrovskú výhodu. Na minuloročných MS práve tieto dve vlastnosti udupali aj najväčšie esá nášho hokeja, ktoré pod touto váhou zhoreli doma ako fakľa a jediným skutočne sebavedomím v tíme bol kanadský tréner, ktorý to má v povahe.

Slovenská nátura je iná a potrebuje necítiť žiaden tlak. To ukázali aj tieto MS, keď sme hrali zle iba v zápasoch, kde sme boli jasnými favoritmi. A to je problém všetkých našich športovcov a v kolektívnych športoch je to ešte vypuklejšie. Snáď sa do budúcnosti konečne poučíme a už nikdy nebudeme čakať iba víťazstvá, s ktorými prichádzajú prehry.

Ďalším stavebným kameňom nášho úspechu bolo takmer dokonale zložené mužstvo, ale keď vyberáte vyše 20 ľudí vždy sa nájdu 2,3 čierne ovce. Realizačný tím sa trafil takmer dokonale a hlavne odstavil takmer všetkých, ktorým záleží viac na novej zmluve, ako na národnej cti. Toto mužstvo malo vyvážené všetky formácie a dirigovali ho traja tenori Chára, Šatan, Handzuš, ktorí ukázali mladším kolegom, ako sa má správať profesionál. Verme, že si to do budúcna zapamätajú, pretože čas našich lídrov sa bohužiaľ nezadržateľne kráti.

Určite sme nehrali pekne, ale český hokej ani krásu neprináša. Tou hodnotou sú výsledky a bola sa radosť pozerať ako si český tréner trhá vlasy z toho, že je prehrávaný vďaka tomu, čo ho učili ešte v prvej trénerskej triede. Pán profesor Vůjtek dlho vtláčal do hláv našim hokejistom ako majú hrať a stihol to presne načasovať.

“České šťestíčko“ bolo tentoraz na našich hokejkách a bolo pri nás počas celého turnaja a ako sa ukázalo, ešte asi aj pred ním. Pretože program zápasov našich reprezentantov bol takmer dokonalý. Jedinou jeho chybičkou bol krátky čas pred finále. Ale dovtedy sme mali zápasy a časy tak nastavené, že lepšie sa už ani nedalo. Vďaka tomu sa mužstvo zlepšovalo od zápasu k zápasu a jednotlivé formácie našli postupne svoju tvár. Zlepšoval sa aj brankár Laco, ktorý chytal naozaj veľmi dobre a škoda, že nemal ešte zásteru, pretože väčšinu gólov dostal pomedzi nohy. Ale aj s ňou by bolo ťažké poraziť najlepší tím sveta, ktorý počas MS ukázal, že hráčskou kvalitou momentálne vyčnieva. Rusi si to tentoraz nepokazili ani zložením svojho tímu.

Na Slovensku vypukla eufória aj zo striebra a pevne verme, že tento úspech sa konečne niekde prejaví. Už teraz vidíme, že takmer nikto nenahrádza zlatú generáciu našich hráčov. Na týchto MS sme mali iba dvoch ako tak mladých hráčov (L. Hudáček, Tatar), ale v ich veku boli naše hviezdy už dávno oporami tímov NHL a od toho majú títo chlapci ešte ďaleko. Zvyšok pre širokú verejnosť nových mien už nemôžeme zaradiť medzi mladých hráčov, pretože pri veku 25 a viac sú už strednou generáciou. Do ZOH 2014 v Soči to ešte náš hokej zrejme vydrží, ale potom nastanú podľa logického vývoja veľmi ťažké časy a vráti sa nám všetko čo sme (ne)urobili. Preto v krátkodobom horizonte by mal Slovan Bratislava angažovať do KHL skupinu top našich talentov, ktorých spočítame na prstoch jednej ruky, aby im pomohol vo vývoji, ale hlavne z najvyšších miest musí prísť konečne zmena, pretože za chvíľu nebudeme mať ani tie talenty. Dnes úspech ešte oslávme, ale zajtra konečne niečo robme, inak nás bude pozajtra poriadne bolieť hlava.