Keď príde na rivalitu FC Barcelona a RCD Espanyol, fanúšikovia RCDE väčšinou nemajú o čom hovoriť. FC Barcelona bola vždy väčší klub, mala vždy väčší štadión, viac členov a predovšetkým úspešnejšiu históriu v počte nazbieraných titulov.

No takmer do 90. rokov 20. storočia mali fanúšikovia Los Pericos jednu vec, o ktorej mohli s hrdosťou hovoriť, že je lepšia ako u ich suseda – atmosféra vo vnútri legendárneho (teraz už neexistujúceho) štadióna Sarria. Ak sa na túto skutočnosť opýtate fanúšikov FC Barcelona, väčšina z nich bude zhodne súhlasiť, že v deň zápasu derby medzi Espanyolom a Barcou bola na štadióne Espanyolu elektrizujúcejšia atmosféra než na Camp Nou.

Atmosféra na starom štadióne bola úžasná a predmetom závisti klubov po celom Španielsku. Protagonistami tejto skvelej atmosféry boli dve skupiny fanúšikov, nepolitickej Penya Juvenil a prívrženci politickej línie pravičiarov Brigadas Blanquiazules.

Tieto dve skupiny, napriek ich politickým odlišnostiam, prejavujúcim sa napríklad v tom, že Penya Juvenil používala katalánsku zástavu, kým Brigadas Blanquiazules bola ultra-španielska nacionalistická skupina, boli zjednotení pod vlajkou Los Irreductibles (Nerozdeliteľní).

Museli by ste byť tam, aby ste uverili, aká úžasná atmosféra bola uprostred tohto štadióna či už počas derby s Barcelonou alebo veľkých európskych zápasov. No neskôr sa stalo, že Espanyol sa musel sťahovať (z finančných dôvodov) na nepopulárny Estadi Olimpic na Montjuic, čo natrvalo poznačilo atmosféru na zápasoch Espanyolu.

Prečo? Prispelo k tomu hneď niekoľko faktorov. V prvom rade to bolo pre veľkosť štadióna, ktorý bol omnoho väčší než počet fanúšikov Espanyolu, ktorých bolo okolo 20 000 (na veľkom štadióne sa úplne stratili), okolo ihriska bola bežecká dráha, ktorá ich veľmi vzďaľovala od miesta diania a nakoniec k tomu prispelo naštrbenie vzťahov medzi skupinami fanúšikov, pro-katalánskej Penya Juvenil a pravičiarskej Brigadas Blanquiazules.

Kým obidve skupiny fanúšikov mali veľmi blízko na štadión Sarria, Montjuic bol na druhom konci mesta. Keďže po pár úspešnejších sezónach prišli rok po roku neúspechy počet fanúšikov Brigadas sa zmenšil na maličkých 100. Ďalší fanúšikovia Espanyolu nechceli mať nič spoločné s neonacistickými štruktúrami v pozadí Brigadas Blanquiazules, ktoré sa prejavovali násilnými a nenávistnými spôsobmi, čo poznačilo aj klub.

Nanešťastie aj nepolitická skupina fanúšikov Penya Juvenil bola známa takýmto zlým konaním. Klub sa s tým snažil niečo urobiť, ale bez týchto fanúšikov to už nikdy nebolo ono, zápasy Espaynolu stratili atmosféru.

Počas sezóny 2001/02 mala ďalšia skupina fanúšikov Eternos Español veľkú myšlienku zlepšiť atmosféru na štadióne. Túžbou tejto nepolitickej a nenásilnej skupiny bola snaha o zjednotenie fanúšikovských skupín neďaleko Montjuic pod jednu strechu. Na konci sezóny sa im to aj podarilo, keď sa všetky skupiny rozhodli spolupracovať a vyčlenili jednu časť štadióna, na ktorej by sa vytvorila skvelá atmosféra na štadióne. Tak sa zrodila La Curva RCDE 1900, ale nie bez počiatočných problémov.



Po počiatočnom súhlase na spoluprácu sa násilná frakcia fanúšikov Brigadas Blanquiazules od nich oddelila, čo spôsobilo im problémy v počte fanúšikov. No ostatné skupiny sa rozhodli zostať pohromade a časom ich počet rástol.

Popularita La Curva RCDE 1900, či jednoducho La Curva, rástla a silnela a dnes patrí medzi tie najsilnejšie fanúšikovské základne v La Lige, ktorá vytvára dobrú atmosféru na novom štadióne Espanyolu Cornella. Opäť patrí k tým lepším a závideniahodným v Španielsku.