MS 2010: Slovenskí reprezentanti rozdávali podpisy na autogramiáde v BA
"Chlapci, vitajte!" znelo útrobami nového obchodného centra na bratislavskom nábreží Dunaja štyri minúty pred siedmou hodinou vo štvrtok večer.
Niekoľko stoviek priaznivcov slovenských futbalových reprezentantov, zberateľov autogramov, obdivovateľov a najmä obdivovateliek zverencov Vladimíra Weissa st. vyše hodinu trpezlivo čakalo na príchod Hamšíka a spol., aby od nich získali podpisy.
Za pripravený stôl si hneď po príchode na pravú stranu sadli Juraj Kucka, Kornel Saláta, Marek Čech, Martin Petráš, Ján Kozák ml., Erik Jendrišek a Zdeno Štrba. Na ľavej strane sedeli sa na hodinu dobrovoľne "uväznili" Dušan Perniš, Martin Jakubko, Kamil Kopúnek, Dušan Kuciak, Radoslav Zabavník, Peter Pekarík, Marek Sapara, Stanislav Šesták a Filip Hološko. Za vrchstolom si našli svoje miesta hlavný tréner národného výberu Vladimír Weiss st., Ján Mucha ml., Ján Ďurica, Martin Škrtel, Miroslav Stoch, Marek Hamšík, Róbert Vittek a Vladimír Weiss ml.
Kompletný 23-členný káder, ktorý sa predstaví na blížiacich sa majstrovstvách sveta v Juhoafrickej republike (11. 6. - 11. 7.), akoby pred piatimi minútami vyšiel z módneho salónu. Slovenskí reprezentanti mali oblečené tmavomodré obleky, biele košele a modré kravaty. Ako prvý sa prvý od stola zdvihol rozladený tréner Vladimír Weiss st., ktorý usporiadateľom vyčítal, že akciu pripravili veľmi zle, lebo nedočkaví fanúšikovia sa na reprezentantov veľmi tlačili a hrozilo, že prevalia stoly. "Ako ste to pripravili, veď tí ľudia vzadu sa nikdy nedostanú ku chlapcom po podpis," pýtal sa Weiss organizátorov.
Keď si však prítomní lovci autogramov nedali povedať ani po tretej výzve, mikrofónu sa ujal kapitán Marek Hamšík, ktorý tlačiacich sa ľudí sám poprosil o odstúpenie a najmä pochopenie a ohľaduplnosť. Až keď ich legionár z talianskeho SSC Neapol všetkých ubezpečil, že podpisy dostanú, zovretie stola trochu povolilo. Tréner Weiss aj tak svoje "podpisové stanovište" po desiatich minútach opustil a stratil sa v útrobách obchodného centra. Jeho zverenci však poslušne zostali uprostred tohto ľudského úľa a ochotne sa podpisovali na všetko, čo im ľudia okolo podali: kartičky, lopty, dresy, šály, pamätníčky, knihy či plagáty. Najväčší záujem vzbudil najmladší člen slovenského tímu Vladimír Weiss ml., ktorého podpisy išli najviac na odbyt.
Na záver akcie si všetci reprezentanti urobili spoločnú fotografiu a nastúpili do pripraveného autobusu. Na cestu ich vyprevádzal zborový pokrik: "Ďakujeme!", ktorý sa niesol z veľkého klbka čerstvých vlastníkov ich autogramov.