Slovák v službách talianskeho tímu Ligiugas-Cannondale Peter Sagan sa počas 99. ročníka Tour de France stal hlavnou hviezdou najmä vďaka svojim oslavám pri troch etapových triumfoch.

"Každá vec na svete má plus aj mínusy. Všetko okolo nás ľudia berú buď pozitívne, alebo negatívne. Preto sa nájde aj kritik, ktorému sa môj spôsob oslavy v cieli nepáčil," reagoval 22-ročný rodák zo Žiliny na otázku agentúry SITA, či sa stretol s názorom, že týmito pozíciami znevažoval a zosmiešňoval svojich súperov v pelotóne.

"Na druhej strane musím povedať, že ja to tak negatívne neberiem. Robím to v prvom rade pre divákov, ktorí sa prídu pozrieť na dojazdy etáp. Vôbec nechcem nejako znevažovať športové výkony cyklistov, ktorí prídu do cieľa za mnou. Moje pózy sú určené pre divákov, nie pre súperov," pokračoval najaktívnejší pretekár tohoročnej edície TdF.

Podľa Petra Sagana je cyklistika z hľadiska diváka nudný šport na pozeranie a on sa ju usiluje podľa vzoru slávneho talianskeho motocyklového pretekára Valentina Rossiho oživiť.

"Ak mám byť úprimný, pre mňa je cyklistika nudný šport. Ak nesúťažím, pozerám možno posledných päť kilometrov a dojazdy do cieľa. Zvyšok nie. Štyri až päť hodín pri televízore nevydržím. Preto sme tie oslavné gestá v našom tíme vymysleli, aby sme si trošku spríjemnili chvíľky po úspešnom čiastkovom výsledku. Beriem to tak, že ľudia mi želajú úspech aj zo zvedavosti. ´Nech vyhrá Sagan, aspoň uvidíme, čo zasa urobí.´ Je to skôr pre divákov. Neberiem to ako nešportové správanie, nemyslím to zle. Naozaj som nechcel nikoho znevážiť a zosmiešniť. Pri prvom víťazstve na Tour som sa najskôr prežehnal, lebo som veriaci. Až potom som urobil rukami krídla a široké ramená... Rozmýšľam nad tým v takýchto dimenziách a to, čo si o tom myslia iní, ma nezaujíma," dokončil Peter Sagan debatu o svojom cyklisticko-hereckom umení.

"Ako skúsenejší kolegovia prijali moje tvrdé slová po páde v záverečných metroch 5. etapy, že niektorí jazdci, ktorí sa tlačia do špurtov, jednoducho na to nemajú, a iba spôsobujú zložité kolízne situácie a ťažké pády? Je to Tour de France! Na to sa nedá nič iné povedať. Pretože nedá sa to ani zmeniť. Každý z pretekárov máme svoj charakter. Všetci chceme vyhrať. Sú to najväčšie preteky na svete. Buď ste tam, alebo tam nie ste. Nedá sa s tým nič iné urobiť," vysvetlil Peter Sagan dôvod svojej kritiky do vlastných radov.

"Rivalita medzi nami od štartu nie je. Tá sa prejavuje až posledných 50 až 100 kilometrov, podľa toho, ako sa vyvíja etapa. Potom sa v balíku kričí jeden na druhého. Jeden nepustí dopredu toho, iný zasa reaguje na únik svojho súpera, každý z nás sa tam chce dostať. Je to veľká rivalita, no pred štartom a po etape sme kamaráti. Vieme sa spolu aj porozprávať, robíme vtipy, uťahujeme si zo seba. Sme normálmi mladí ľudia... Keď sa mi podarilo vyhrať prvú etapu, trochu som sa chcel stiahnuť. Nechcel som riskovať," tvrdil Sagan a poznamenal: "Potom som začal so zvončekmi chodiť na štart. Všetci sa smiali, uvoľnil som atmosféru. Mal som na to všetko pozitívne ohlasy. Bolo to super. Aj o tom je Tour de France."

Petrovi Saganovi pri mnohých kolíznych situáciách pomohla jeho všestranná cyklistická príprava. Aj vďaka praxi z cyklokrosu a z horskej cyklistiky sa v mnohých náročných situáciách vyhol pádu, dokázal včas nadstaviť nohu, vybalansovať z hroziaceho stretu, predvídať manéver súpera.

"Od malička som robil horskú cyklistiku, potom som skúšal aj zjazd na bicykli, ale iba tak pre seba... A venoval som sa tiež cyklokrosu. Potrebnú techniku na bicykli získava človek odmalička. Ak má človek 25 rokov, už sa na bicykli nenaučí toľko ako malý chlapec. Vďaka horskému bicyklu a cyklokrosu zvládam aj také kolízne situácie, pri ktorých by iní možno spadli. Cyklistika je veľmi tvrdý šport. Nechcel by som, aby moje deti robili profesionálnu cyklistiku," dodal Peter Sagan, juniorský majster sveta v cross country horských cyklistov.

© WEBNOVINY