André Villas-Boas prichádzal pred rokom do Anglicka ako ambiciózny tréner s výbornou povesťou. Teraz však jeho popularita rapídne klesá pre slabé výkony mužstiev pod jeho vedením. Prinášame vám článok o údajnom nástupcovi Josého Mourinha.

Chlapci od malička snívajú o tom, že raz budú futbalovými hviezdami ako Messi či Ronaldo. Villas-Boas bol však iný. Už od útleho veku chcel byť špičkovým trénerom, čo sa mu napokon aj podarilo.

Luis André de Pina Cabral e Villas-Boas, tak znie celé meno portugalského kormidelníka, ktorý sa narodil v portugalskej metropole Porto, ako druhé dieťa svojich rodičov. André je jedným z mála futbalových trénerov, ktorý nikdy nehrali profesionálny futbal.
 
Villas-Boas odštartoval kariéru trénera so "slávnou" reprezentáciou Britských panenských ostrovov, ku ktorým sa dostal veľmi zaujímavým spôsobom - cez futbalovú legendu Sira Boba Robsona. Ten býval od vtedy 16-ročného Boasa len jeden blok a po dohode medzi nimi mu Robson pomohol získať prvú trénerskú licenciu.  Mladý Boas následne začal študovať trénerstvo s klubom Ipswich Town. Už keď mal 21 rokov stal sa hrdým vlastníkom A licencie UEFA a nejaký čas viedol vyššie spomínané mužstvo Britských panenských ostrovov.

Veľký zlom v jeho kariére prišiel o rok neskôr, keď si ho zobral pod patronát jeho trénersky idol José Mourinho. Vďaka nemu sa stal Boas asistentom trénera špičkového portugalského klubu FC Porto. Keď sa rozhodol Mourinho odísť do Chelsea a následne Interu Miláno Boas ho poslušne nasledoval.

Ďalší míľnik kariéry prišiel na začiatku sezóny 2009-2010, keď sa Boas rozhodol od Mourinha odpútať a vyskúšať profesiu hlavného trénera. Okamžite oňho prejavil záujem portugalský klub Acadamica de Coimbra, ktorý mal po rezignácií Rogeria Goncalvesa  voľné miesto. V čase keď Villas-Boas prevzal žezlo bola Academica na konci tabuľky a stále bez víťazstva. To sa však po príchode nového kouča začalo postupne meniť. Nový štýl hry Academice zabezpečil na konci sezóny relatívne dobré jedenáste miesto, vďaka čomu sa pohodlne vyhla zostupovému pásmu.

Po dobrej úvodnej sezóne sa po Villasovi-Boasovi začal obzerať portugalský veľkoklub FC Porto, v ktorom kedysi pôsobil po boku Mourinha ako asistent. 2. júna 2010 sa s portskými drakmi dohodol na zmluve o dva mesiace zdvíhal nad hlavu prvú trofej. Stalo sa tak v portugalskom superpohári, keď jeho tím na čele s Falcaom zdolal Benficu 2-0.

Porto neprehralo v sezóne ani jeden jediný ligový zápas a jediné kluby, ktoré si zo zápasu s Portom odniesli body za remízy boli Sporting Lisabon, Vitória de Guimaraies a  Pacos de Ferreira. Porto senzačne vyhralo domácu ligu s náskokom dvadsaťjeden bodov a len po druhýkrát v dejinách portugalskej súťaže šampión prekonal magickú hranicu náskoku dvadsiatich bodov. Boas sa stal dokonca tretím najmladším trénerom, ktorý kedy vyhral portugalskú ligu. V máji však jeho žatva trofejí pokračovala. Triumfom v európskej lige UEFA (vo finále nad Bragou 1-0), keď mal len 33 rokov a 213 dní sa stal najmladším trénerom, ktorý vyhral prestížny európsky pohár pod záštitou UEFA. 

Rýchly kariérny vzostup ho motivoval bojovať o cennejšie trofeje a preto prijal post hlavného trénera milionárskej Chelsea. Od ruského multi-miliardára Romana Abramoviča vlastniaceho tím zo Stamford Bridge dostal ponuku, ktorá sa neodmieta a 22. júna minulého roku bol predstavený fanúšikom "The Blues" ako nástupca Carla Ancelottiho. Ako muž, ktorý má vytvoriť v Chelsea nový neporaziteľný tím.

Villas-Boas si od Rusa navyše vyžiadal investície do istých hráčov, medzi ktorými boli aj Španiel Juan Mata, Oriol Romeu, Romelu Lukaku, či jeho krajan z FC Liverpool, Raúl Meiréles. Predsezónna príprava právom mohla pôsobiť ako vydarená a preto takmer nik nepochyboval o víťaznom úvode sezóny proti Stoke City. Zápas sa však skončil 0-0 a na Boasa sa začala sypať prvá menšia kritika. Tú však ešte dokázal odvrátiť a po výhrach nad West Bromvichom, Norwichom City a Sunderlandom sa do tímu začal vlievať optimizmus. Nasledoval však derby zápas s vtedajším majstrom Premier League Manchestrom United, v ktorom Boasovi muži prehrali 3-1. Po sérií výhier, ktoré však neboli okorenené pekným futbalom, prišli nečakané prehry s QPR (1-0) a Arsenalom (3-5) sa pod Portugalcom sa prvýkrát roztriasla stolička. Tej sa po decembrovej kríze pomaly ale isto začali lámať i nôžky a jediné čo ju dovtedy držalo pokope bola dobre hrajúca Chelsea v Lige majstrov.

Do losu vyraďovacej časti dostala neskúsený SSC Neapol a postup cez Talianov sa zdal byť relatívne jednoduchý. Klub však po morálnej stránke na tom nebol práve najlepšie. Pred prvým zápasom hrajúcim sa pod sopkou Vezuv Chelsea z posledných piatich zápasov vyhrala len jeden jediný a aj to najtesnejším rozdielom 1-0 doma proti Sunderlandu. Do Talianska "Bluesmeni" cestovali s "veľkohubými" vyhláseniami o jasnom postupe nad podceňovanou gardou Mareka Hamšíka. Tá sa však skúseného súpera nezľakla a na domácej pôde zvíťazila 3-1. Roman Abramovič už pomaly začal strácať nervy a vyzeralo to tak, že jeho sen o trofeji Ligy majstrov sa opäť rozplynie.

Definitívna bodka krátkej Boasovej anabázy na Stamford Bridge prišla pár dni na to, keď The Blues podľahli West Bromwichu Albion. Abramovič sa rozhodol konať a Boasa vyhodil. Na miesto hlavného kormidelníka zasadol Roberto Di Matteo. Muž, od ktorého sa nečakalo vôbec nič však spravil zázrak – s Chelsea vyhral Ligu majstrov. Po tom ako otočil nepriaznivé skóre proti Neapolu vyradil na ceste do finále Benficu a katalánsku Barcelonu. Vo finále v Mníchove si na Chelsea vylámali zuby aj domáci hráči Bayernu. 

André Villas-Boas opustil Stamford Bridge so sklonenou hlavou, a fakt, že Chelsea po jeho odchode vyhrala vytúženú Ligu majstrov, bol len ďalším dôkazom toho, že Portugalec nebol tým správnym koučom pre Chelsea.

Chlapík, ktorý si na Britských Ostrovoch príliš dobrú povesť v minulej sezóne nespravil dostal v lete prekvapujúcu druhú šancu – tentokrát od Tottenhamu Hotspur. Ďalší londýnsky veľkoklub sa predtým rozhodol trochu nečakane prepustiť Harryho Redknappa a vlial svoje nádeje do stále ambiciózneho Boasa.

Úvod sezóny však Spurs nevyšiel vôbec podľa predstáv. Po troch kolách majú na konte len dva body za remízy s West Bromwichom a Norwichom City. Oba zápasy pritom hral Tottenham doma a v minulej sezóne by ich pod taktovkou Redknappa zvládol zrejme aj so “zatvorenými očami”. Stolička sa tak začala pod Boasom opäť triasť a mnohí fanúšikovia Spurs len nechápavo krútia hlavou, prečo Daniel Levy prepustil cez leto uznávaného Redknappa.

Pred Villasom-Boasom je ťažká úloha. Tottenham musí pretisnúť do prvej štvorky a to najlepšie čo najskôr. Inak o svoju dôveru príde skôr ako by čakal. A dva padáky v Premier League v priebehu roka by jeho výborne odštartovanej kariére zrejme príliš nepomohli.  

Napíšte do diskusie váš názor ako bude pokračovať kariéra André Villasa-Boasa. Bude podľa vás ozajstným následovníkom Josého Mourinha, alebo príde o svoj lesk skôr ako by sa to čakalo?