Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma alebo vo svete.

Trnavský Spartak je aj naďalej v Corgoň lige posledný, a treba povedať, že absolútne zaslúžene. Všetci okolo neho po minulej sezóne nadobudli pocit, že to pôjde samo, ale futbal im to vrátil, keď im ukazuje druhú tvár. Trnava hrala do posledného kola o titul, ale reálne naň nemala. Lenže asi všetci v klube si mysleli opak, a tomuto sebaklamu dokonale podľahli. Do sezóny nastúpili ako majstri sveta a pritom už takmer štyridsať rokov nie sú ani majstri krajiny. Úvodné straty sa ešte tolerovali, keďže všetko prekrylo víťazstvo v Bukurešti, po ktorom už lietali Trnavčania mysľou niekde vo vlastnej galaxií, ale zabudli si uvedomiť, že za týmto víťazstvom bola skôr veľká kopa šťastia, ako vlastné umenie.

Toto bol bod najväčšej trnavskej eufórie posledných rokov a nasledovalo derby so Slovanom. Belasí víťazstvom na trnavskej pôde 1:0 vlastne odštartovali to, čo sa momentálne odohráva v Trnave. Nasledovali totiž tri „trojky“ po sebe, potom Trnavčania ukopali aspoň nejaké remízy, ale potom prišla aj „päťka“ a medzitým začal aj kartový mariáš pre súperov Trnavy. Ten hlavne explodoval v Nitre, čo znamenalo prvé trnavské ligové víťazstvo v sezóne, ale keby zostalo iba pri jednej červenej karte, tak by iba ťažko prišlo, lebo Trnava pôsobí pri výhode o jedného hráča v poli priam až komicky. V Prešove tak prehrala a pred zápasom v Košiciach jej tréner Pavel Hoftych vyhlásil, že sa môže stať hocičo a určite ani netušil akú pravdu vlastne povedal.

NEPREHLIADNITE ELITNÚ ZOSTAVU 12. KOLA CORGOŇ LIGY TU >>>

Košice síce hrali v sezóne na domácej pôde najhoršie, ale aj tak to bez problémov stačilo na trnavské mátohy. Ale to nebol hlavný chod večera. Pretože asi tridsať fanúšikov Trnavy obetovalo svoj čas a namiesto ďalšieho popíjania v nejakom pajzli si to namierilo na štadión čakať svojich „hrdinov“. Tým v asi štyridsaťpäť minútovom príhovore v šatni vysvetlili, že takto to ďalej nepôjde, a ak pôjde, tak im to vysvetlia potom aj ručne stručne. Je to v našich končinách nevídaný jav, že sa fanúšikovia takto za zlé výkony a výsledky snažia niečo zmeniť. Žiaľ je veľmi zlá a odsúdenia hodná cesta nevhodná civilizovanej krajiny.

Zodpovední ľudia v trnavskom futbale sú neaktívni a asi si myslia, že ešte podoja mŕtvu kravu. Bolo síce pekné, že Hoftychovi dali šancu na nápravu, ale už asi iba im nie je jasné, že už pred mesiacom bolo neskoro. Hoftych sa svojej stoličky drží ako kliešť, čím dokazuje svoju malosť, pretože veľkí tréneri vedia kedy stačilo. Samozrejme bez viny nie sú ani hráči, ale iba sa ukazuje, že niektorí precenili svoje schopnosti a do idúceho rýchlika sa ťažko naskakuje. Na začiatku Hoftychovho dobrodružstva v Trnave boli prezentované tri prúty, ktoré mali symbolizovať spojenectvo, ale zdá, že majú taký istý účinok ako tie známe Svätoplukove. Veď ako dobre vieme Veľká Morava zanikla a v Trnave sa táto história iba opakuje.