La Liga, či Premier League? Otázka, ktorú rieši celý futbalový svet, problém, ktorý nemá rozuzlenie. Fanúšikovia ostrovného futbalu rázne obhajujú The Premiership, milovníci technického poňatia hry vám zase budú horkokrvne vysvetlovať, že prím má Primera División.

Objektivitu medzi fanúšikmi nie je možné nájsť, novinárom sa hľadá len veľmi ťažko. Aj Anton Martinka, môj kolega z redakcie Sport7.sk sa priklonil na jednu stranu váh, preferujúc anglickú najvyššiu súťaž. Mal však pravdu vo svojich 5 dôvodoch (čítajte 5 dôvodov prečo je Premier League lepšia tu)? Čo hovoria fakty? Keďže sme Sport7, tu je hneď 7 dôvodov, prečo ju podľa mňa nemal...

Budem rád, keď napíšte do diskusie svoj názor.

  Vyrovnanosť tímov

Vyrovnanosť tímov nemôže byť určujúcim faktorom kvality jednotlivých súťaží, ani keď sa na to pozrieme z hľadiska väčšej atraktivity, ktorá by mala s kvalitou súvisieť. Keby vyrovnanosť predpokladala vysokú kvalitu, snáď najkvalitnejšou súťažou starého kontinentu by bola slovenská Corgoň liga. S väčšou vyrovnanosťou Premier league to však tiež nie je celkom úplná pravda.V súčasnosti reálne o titul bojujú 3 kluby – Manchester City, Manchester United a Chelsea. Pravda, v španielskej lige sa vždy hovorí o súboji Realu s Barcelonou, no pohľad na tabuľku navráva, že madridské Atlético môže zohrať vyrovnanú partiu.

Totálna dominancia Manchestru United a Chelsea v posledných rokoch by sa pokojne dala prirovnať k dominancii Realu a Barcelony. Rečou štatistík, od sezóny 1995/1996, kedy sa v Španielsku radovalo z titulu Atlético Madrid, sme zaznamenali  v Španielsku 5 rôznych držitelov španielskeho titulu. Aby sme v anglickej najvyššej súťaži našli 5 rôznych víťazov, museli by sme sa vrátiť ešte o sezónu ďalej, keď sa v ročníku 1994/1995 radovali Blackburn Rovers.
Každý fanúšik futbalu vie o existencii takzvanej BIG FOUR alebo Veľkej štvorky, čite Man Utd, Chelsea, Liverpool a Arsenal. Rok, čo rok tieto tímy,takmer výhradne, obsadzovali miesta zaručujúce účast v Lige Majstrov. Nič na tom nemení ani fakt, že v ostatných sezónach sa v prvej štvorke ocitol Tottenham, či v posledných dvoch rokoch Manchester City. Dlhšiu dobu môžeme vyhlásenia Arsenalu, či Liverpoolu o útoku na titul, považovať viac za marketingový ťah smerom k fanúšikom, ako za reálne zhodnotenie vlastných ambícií.

 Situácia v Španielsku je minimálne rovnako otvorená. Barcelona, Real Madrid, Valencia, Málaga, Deportivo, Sevilla, San Sebastian, Villareal, Bilbao, Mallorca. To je menoslov tímov, ktoré sa dokázali v posledných sezónach umiestniť v lige tak, aby nemuseli bojovať v predkolách Ligy Majstrov. O Veľkej štvorke ani slychu. Čo je ešte zarážajúcejšie, je fakt, že Villareal, San Sebastian,či Deportivo, v tomto sledovanom období dokonca opustili najvyššiu španielsku súťaž, čo rovnako hovorí o veľkej vyrovnanosti tímov na Iberijskom polostrove.

  Finančná situácia

Napriek kríze, ktorá poskytla nielen španielsky futbal, nemôžeme hovoriť o finančnej situácii anglických klubov ako o dôkaze väčšej kvality. Ropní magnáti z arabských krajín, či Ruska alebo americkí športoví magnáti z USA, tí všetci ovládajú TOP tímy Anglicka a je otázkou času, kedy ich zábavka v podobe pumpovania peňazí do týchto klubov prestane baviť. Až na výnimku z Malagy, ktorej sa však od svojho arabského mecenáša zďaleka nedostáva toľko investícií ako v prípade Manchestru City, sú všetky tímy v Španielsku v rukách domácich majiteľov a v systéme jednotlivých vlastníctiev klubov nad všetkými žiari Athletic Bilbao, ktoré je vlastnené všetkými členmi klubu a ktoré má v stanovách zakázané vykazovať stratu. Otázka údajnej väčšej finančnej stability anglických klubov je preto zavádzajúca, keďže ich zadĺženosť je znižovaná bohatými majiteľmi, prinášajúcimi peniaze z mimofutbalových aktivit, nie zo samotného fungovania klubu.

Ak hovoríme o atraktivite investovania z pohľadu toľko spomínaných mecenášov, nehovoríme o atraktivite súťaže, ale o atraktivite trhu, ako takého. Anglicko, či už z pohľadu ekonomickej vyspelosti, jazykovej a  geografickej blízkosti spomínaných investorov, či forme vlastníctva tamojších klubov, je pre investorov ľahšie dostupné, a preto vhodnejšie na investovanie. Otázka financií je preto viac ako diskutabilná v debate o kvalite jednotlivých súťaží.

  Skladba tímov

O kvalite tímov do značnej miery vypovedá ich hráčske zázemie. V prípade, že klub nemá k dispozícii kvalitných domácich hráčov, musí siahať do zahraničných líg, čím sa vytráca u hráčov cenený klubizmus a vystavuje sa riziku, že hráči budú odchádzať a prichádzať a s nimi bude kolísať aj kvalita. V predchádzajúcom ročníku Premier League v nej pôsobilo viac jako 62% cudzincov, čo je v porovnaní s 37,5 percentami v španielskych kluboch priveľa. Svedčí to aj o lepšej práci s vlastnými odchovancami a mládežnickými akadémiami. Dôkazom tohoto tvrdenia je aj fakt, že španielske mládežnícke celky ovládli európske a svetové šampionáty, snáď ešte výraznejšie ako ich dospelí kolegovia. Väčšina z nich skúsenosti zbiera v španielskych prvoligových tímoch ako sú FC Barcelona, Bilbao, Mallorca, Getafe a iných, čo sa ich zamestnávateľom určite zúročí a nám poskytuje ďalší dôvod pre ocenenie španielskej práce s hráčmi.

  Štýl hry

Našťastie už pominuli roky, v ktorých anglickým trávnikom panovali Andy Cole, Alan Shearer, či Dwight Yorke a my už nemusíme sledovať typický ostrovný futbal plný nakopávaných lôpt na vysokých útočníkov. Jedno však úplne nevymizlo a to je zbytočná tvrdosť hráčov a s nimi súvisiaca benevolentnosť anglických rozhodcov. Snáď v žiadnej z popredných líg sveta nesledujeme toľko likvidačných faulov a zlomenín ako práve v anglickej lige. Naproti tomu k technickej dokonalosti privedený štýl hry španielskych tímov dáva pocit, že nesledujeme hokej, ale ozajstný futbal, bez strachu o zdravie hráčov. Štýl hry spadá do kategórie subjektívne hodnotených kritérií, no každý, kto v minulej sezóne sledoval duely Barcelona – Chelsea, či Bilbao – Manchester United, si musel o príťažlivosti jednotlivých štýlov urobiť vlastný obraz.

  Najväčšie hviezdy futbalu

Cristiano Ronaldo a Lionel Messi. Neoddiskutovateľne najväčšie hviezdy svetového futbalu pôsobia v Španielsku. Liga však nie je len o nich. O tom, že najväčšie postavy súčasného futbalu pôsobia práve tu svedčí fakt, že v posledných dvoch ročníkoch FIFA Zlatej lopty, sa v prvej dekorovanej trojici ocitli vždy len hráči pôsobiaci v La Lige. Ak však chceme ísť ešte hlbšie do histórie, tak celkovo španielska liga vyprodukovala 11 držitelov ocenení s trinástimi celkovými triumfami, zatiaľ,čo anglická liga len 6, z toho 1 – Cristiano Ronaldo ju vymenil práve za španielsku. Rovnako netreba pripomínať aká porcia hráčov, ktorí získali titul majstrov sveta, či Európy, behá v súčasnosti po španielskych trávnikoch. Za zmienku stojí tiež posledný víťaz Copa America, juhoamerickej obdoby Majstrovstiev Európy, ktorý v roku 2011 mal vo svojich radoch 4 futbalistov španielskych klubov, zatiaľ, čo česť Premiership zachraňoval len Luis Suárez, ktorý však v dobe konania šampionátu bol hráčom Liverpoolu len pár hodín. Vyberali by si vedome tieto hviezdy slabšiu súťaž ako je tá anglická?

  Medzinárodná scéna

Určite nie a majú na to dôvod. V priamej konfrontácii v rámci európskych súťaží sú totižto na tom lepšie španielske tímy. V posledných dvoch rokoch si obidve ligy spravodlivo podelili víťazov Ligy Majstrov, no keď sa na pôsobenie tímov v európskych súťažiach pozrieme detailnejšie, vidíme prevahu tímov zo Španielska. V predminulom ročníku sa síce všetky tímy pôsobiace v základných skupinách prebojovali do ďalšej fázy (Anglicko – 4, Španielsko - 3), no v semifinále už anglické tímy mali len jediného zástupcu, kým Španielsko dvoch. V tom istom ročníku druhej najprestížnejšej pohárovej súťaže, Európskej ligy, v semifinále nájdeme španielsky Villareal, no anglického zástupcu už od osemfinále hľadáme márne. V ostatnom ročníku Ligy Majstrov sa opäť do semifinále prebojovali dva španielske celky a hoci celkový triumf putoval na Stamford Bridge, nedá sa hovoriť o úspešnom roku pre anglické kluby, keďže oba manchesterské kluby sa zo súťaže porúčali už po základných skupinách. Ešte markantnejší bol úspech španielskej ligy v Európskej lige, kde v semifinále účinkovali hneď tri kluby, s neskorším víťazom Atléticom Madrid. Neslávne účinkovanie anglických zástupcov podčiarkuje fakt, že Manchester United, ako tím Veľkej štvorky, bol vyradený v osemfinále Athleticom Bilbao. Najčerstvejšie merania síl anglických a španielskych tímov nájdeme v úvode tejto sezóny, keď si v Európskom superpohári Atlético Madrid poradilo s Chelsea a v súboji dvoch šampiónov líg, zdolal Real Madrid manchesterských Citizens 3:2.

  Oficiálny renking

UEFA vo svojom každoročnom rebríčku uverejňuje najlepšie ligy Európy podľa ich pôsobenia v európskych fotbalových súťažiach. V sezóne 2011/2012 jasne dominovala Primera División so ziskom 20.857 bodov, keď Premier League na druhom mieste získala len 15.250 bodov. Vstup do tejto sezóny rovnako vyšiel lepšie španielskej súťaži, ktorá tiež o viac ako 4000 bodov vedie v rebríčku líg za posledných 5 rokov.

O veľkej vyrovnanosti tímov zo Španielska a Anglicka snáď nikto nepochybuje. Akékoľvek preferovanie jednej, či druhej ligy, je mimo štatistického pohľadu, založené striktne na obľúbenosti jedného, či druhého štýlu futbalu, no s kvalitou nemá veľa spoločné. Fakty hovoria jasne a vyvstáva tak jediná otázka: Je Premier League skutočne lepšia ako La Liga? Na ktorej strane stojíte vy?Napíšte Váš názor do diskusie!