Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma alebo vo svete.

V časoch najväčšej slávy amerického cyklistu Lancea Armstronga sa o tom iba šepkalo, ale teraz sa začína pravda vyplavovať na povrch. Americká antidopingová agentúra (USADA) zhromaždila tisícstranový dokument, v ktorom odhaľuje dopingové praktiky bývalého amerického profesionálneho cyklistického tímu U.S. Postal Service, ktorého lídrom bol bývalý sedemnásobný víťaz Tour de France Lance Armstrong. Práve tieto víťazstvá mu priniesli honor športovej legendy, ktorá po prekonaní rakoviny vyšla až na vrchol. Bol to príbeh hodný Hollywoodu, ale ako sa zdá zrežíroval si ho sám Armstrong, ktorý doping bral, kázal ho brať a ešte ho aj distribuoval.

Zrejme jeho posadnutosť víťazstvami sa mu stala osudnou a obrátili sa proti nemu tí, ktorých nútil brať doping. V posledných rokoch stále silneli hlasy, že Armstrong je podvodník. Časom stále viac a viac jeho bývalých spolujazdcov tvrdilo, že ho videlo brať doping, ale keďže to väčšinou boli jazdci ktorých usvedčili dopingoví komisári, tak sa tomu neprikladala až taká vážnosť. Ale je tiež pravdou, že v roku 2005 mu spätne kontrolovali odobraté krvné vzorky z roku 1999, ktoré mu odobrali počas jeho prvej víťaznej Tour de France a boli pozitívne na EPO. Lenže to nebolo možné vzhľadom na časový posun použiť ako dôkaz. Ale aj ďalšie jeho pozitívne testy sa zametali pod koberec.

Armstrong mal užívať EPO, kortizón, testosterón, rastový hormón HGH, krvné transfúzie no proste všetko čo bolo vtedy v móde a hlavne v danom čase nezistiteľné. Preto jeho obhajoba, ktorá je založená na viac ako 500 negatívnych dopingových testoch, stojí na veľmi vratkých nohách. Nie nadarmo sa tvrdí, že doping má minimálne dva roky náskok pred antidopingovými orgánmi. Veď je logické, že keď niečo nové vyrobia, tak to neprezradia „konkurencií“. A keď tá na to konečne príde, tak už je na trhu opäť niečo nové. Ale taktiež sa stávalo, že šéf tímu U.S. Postal Johan Bruyneel dopredu vedel kedy príde „návšteva“, čo vrhá zlé svetlo aj na kompetentné orgány.

Tie teraz zdá sa konečne aj reálne bojujú proti dopingu, ale zatiaľ chytajú hlavne staré ryby, ktoré už v cyklistickom pelotóne doplávali. Navyše keby nebolo ich priznaní, tak by sa tento najväčší dopingový škandál v histórií ani neprevalil. Proti Armstrongovi svedčilo až jedenásť jeho bývalých spolujazdcov, a keď tak urobil aj jeho dlhoročný priateľ George Hincapie, tak názor na danú vec výrazne zmenila aj americká verejnosť, ktorá dovtedy stála za svojím národným hrdinom. Teraz za ním stoja už asi iba jeho poslední zaslepení fanúšikovia. Armstrongova éra bola plná dopingu, lebo vtedy si „pomáhal“ prakticky každý. Preto je dobré, že pravda sa dostala na svetlo sveta.

Takéto kauzy môžu pomôcť očistiť šport ako taký, ale musia sa aj vinníci patrične potrestať. Sponzori majú plné právo žiadať svoje investované peniaze naspať, lebo snáď už iba takto to vinníci pocítia, keďže aj tak už so športom skončili. Cyklistika si vytrpela za posledné roky najviac, ale verme, že táto kauza dá bodku za obdobím temna. Ale čo iné športy? Sú naozaj čisté ako ľalia? Veď napríklad o jamajských šprintéroch sa tiež všeličo šušká, podobne, ako o Armstrongovi v časoch jeho najväčšej slávy. A vlastne môže byť niekto rýchlejší, silnejší alebo vytrvalejší bez toho aby na neho niekto neukázal prstom?