Včerajšia prehra 1:2 s Holandskom v osemfinále Majstrovstiev Sveta vo futbale ukončila spanilú jazdu našej futbalovej reprezentácie. Krásna rozprávka sa začala písať už prvým kvalifikačným zápasom 6. septembra 2008 na zruinovanom Tehelnom poli proti Severnému Írsku.

Pred nehostinnou návštevou necelých 5 tisíc divákov sme vtedy porazili húževnatých Írov 2:1. Nové mužstvo, ktoré začal budovať tréner Weiss okolo vychádzajúcej hviezdy svetového futbalu Mareka Hamšíka naznačilo, že to nemusí byť s našim reprezentačným futbalom také katastrofálne, ako sa mnohým zdalo. Tréner Weiss je magnetom na úspechy, čo potvrdil aj v nasledovnom kvalifikačnom období. Odpisované mužstvo postupne doviedol k víťazstvám nad favorizovanými Poliakmi a Čechmi. Slovenský národ, ktorý sa v tú dobu dal len ťažko nazvať futbalovým začal veriť v obrovský úspech – postup na majstrovstvá sveta. To sa nám napokon koncom roka 2009 aj s prispením obrovského šťastia podarilo, keď sme v zápase o všetko vyhrali v zasneženom Poľsku 0:1. Len štyri dni predtým “Weissovci” zahodili možnosť vybojovať si postup pred domácim publikom proti Slovinsku.
 
Začiatkom tohto roku sme spoznali našich súperov v základnej skupine majstrovstiev sveta. Kým nám žreb neprisúdil najväčšieho outsidera turnaja z Nového Zélandu, u nás menej známy Paraguaj a majstrov sveta z Talianska (o ktorých sa však vedelo, že nie sú takí silní ako kedysi) len málokto doma veril v čo i len maličkú šancu na senzačný postup zo skupiny. Prijateľný žreb však situáciu otočil o 180 stupňov, jediný nováčik svetového šampionátu sa stal zrazu horúcim adeptom na postup zo skupiny. V očiach fanúšikov, trénerov, odborníkov a rovnako tak reprezentačného tímu na čele s trénerom Vladimírom Weissom.
 
Všetky naše nádeje boli od toho dňa sústredene na vybojovanie povinného víťazstva proti Novému Zélandu a zabodovanie proti Paraguaju. S víťazstvom nad Talianskom nikto nepočítal a tak sme verili, že postúpime zo skupiny už po úvodných dvoch zápasoch. Realita však bola úplne odlišná. S Novým Zélandom sme len remizovali a Paraguaj nás jednoznačne herne predčil.  Napokon prišiel nezabudnuteľný zápas s Talianskom, v ktorom predviedolo naše mužstvo zatiaľ najlepšiu hru od vzniku samostatného Slovenska. Po fantastickom víťazstve 3:2 sme sa prebojovali do vysnívaného osemfinále. V ňom sme síce podľahli favorizovanému Holandsku, napriek tomu sme však dosiahli fantastický úspech. Symbolickú bodku za veľmi krásnym obdobím urobil Róbert Vittek, ktorý z penalty v nadstavenom čase korigoval stav stretnutia na 1-2. Svetový šampionát v Juhoafrickej republike priniesol nášmu futbalu mnoho pozitív, ale aj zopár negativ, ktorým by sme sa mali v budúcnosti vyvarovať.
 
Pozitíva z majstrovstiev

Chlapci opäť dokázali silu kolektívu: To, že naši reprezentanti tvoria úžasný kolektív potvrdili už v kvalifikácií, keď po domácej prehre 0-2 so Slovinskom nestratili vieru v postup na svetový šampionát. Do Poľska leteli uvedomujúc si možnosti premárnenia obrovskej príležitosti, ktorá by sa nemusela už dlhé roky opakovať. Vtedy ukázali chlapci po prvýkrát neuveriteľnú vnútornú silu mužstva, ktoré bojovalo ako jeden a napokon vybojovalo pre Slovensko vytúžený postup. Ďalšia ešte náročnejšia skúška prišla už v dejisku svetového šampionátu. Po tom ako len remizovali s Novým Zélandom a prehrali s Paraguajom ocitli sa pred posledným zápasom v skupine pod obrovským tlakom verejnosti a médií. Dôkazom toho bol aj výbuch trénera Weissa, ktorý vynadal jednému z novinárov. Škandál, ktorý tímu určite neprospel bol na svete, no a média ho s radosťou nafukovali. Mužstvo však opäť potvrdilo vnútornú silu, pred zápasom sa zomklo a proti Talianom bojovalo ako o život. Toto historické víťazstvo sa nedá pripísať žiadnemu jednotlivcovi, všetci bojovali na 110%. Psychická odolnosť  je momentálne základným pilierom našej reprezentácie. Mali by sme na tom stavať aj v budnúcnosti.
 
Veľké talenty: Stoch a Weiss ml. potvrdili svoj obrovský potenciál do budúcnosti. FIFA oboch nominovala na prestížne ocenenie pre najväčšiu mladú hviezdu svetového šampionátu. Túto cenu získal v minulosti napríklad Brazílčan Pelé. Najväčším objavom nášho tímu je  podľa nás 23-ročný Juraj Kucka zo Sparty Praha. Je to hráč, ktorý už dávno prerástol kvality českej ligy a tak všetci s napätím očakávame, do ktorého z veľkých tímov prestúpi. Veľký záujem o jeho služby je vraj v Anglicku, kde by aj on rád hrával. 

Vittekova hra: Róbert Vittek, ktorý nedal v kvalifikácií na MS ani jeden gól našiel v Afrike svoju stratenú streleckú formu. Jeho 4 góly pomohli Slovensku k postupu medzi 16 najlepších, momentálne je stále na čele strelcov celého šampionátu spoločne s Higuainom z Argentíny. Vittek si spravil vo svete vynikajúce meno a tak nie je vylúčený jeho prestup do jedného z lepších európskych klubov. Stále má len 28 rokov a tak veríme, že v reprezentácií predvedie ešte množstvo podobných výkonov ako na svetovom šampionáte.

Načerpali sme nové skúsenosti: To je presne to, kvôli čomu sme do Afriky cestovali. Zápasy s Novým Zélandom, Paraguajom, Talianskom a Holandskom dali nášmu futbalu veľmi veľa. A to nielen hráčom, ale aj trénerovi Weissovi. Všetky tieto skúsenosti budeme môcť zužitkovať v ďalšom kvalifikačnom období.

Mínusy

Weiss verzus média: Deň po zápase s Paraguajom "neprežul" tréner Weiss jednu z trochu menej prijemných otázok novinárov, vynadal im a z tlačovky odišiel. Tento škandál, ktorý následne média pekne nafúkli, celkovej pohode v tíme určite neprospel. V budúcnosti si musí Weiss (pokiaľ bude stále na lavičke reprezentačného mužstva) vytvoriť s médiami oveľa vrúcnejší vzťah. Musí to byť ale vzájomné.

Weiss ako tréner reprezentácie: Byť trénerom reprezentácie je obrovská zodpovednosť. Weiss čelil pred zápasom s Talianskom obrovskému tlaku, ktorý vtedy ako sme spomínali chvíľkovo nezvládol. Je teda otázne, či bude chcieť po všetkom, čo sa o ňom popísalo ostať pri kormidle reprezentačného tímu. Je jasné, čo si želá verejnosť, hráči a aj vedenie. Aby zostal! Odchod z funkcie trénera nie je riešením, riešením bude snaha o vytvorenie lepších vzťahov medzi nim a novinármi. 

Strata bodov s Novým Zélandom: 93. minúta zápasu s Novým Zélandom bola ako zo zlého sna. Inkasovať gól v nadstavenom čase od outsidera turnaja veľmi bolí a to dvojnásobne v prípade, že zmarí postupové nádeje. Hoci sme tento krát premohli nepriazeň osudu (nakoniec aj za pomoci N. Zélandu) v budúcnosti sa nám môžu podobné zaváhania kruto vypomstiť. Na tento moment preto netreba nikdy zabúdať a vždy si ho musíme v podobných situáciach pripomenúť.