Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma alebo vo svete.

Začiatkom minulého týždňa nečakane rozvírili politici vody v našom futbale. Na spoločnom rokovaní slovenskej a českej vlády premiéri oboch krajín Róbert Fico a Petr Nečas hovorili o obnovení spoločnej futbalovej ligy. Síce oni dvaja o tom iba ťažko môžu rozhodnúť, ale opäť tak otvorili túto tému. Tá bola v minulosti na pretrase už niekoľkokrát, ale iba raz sa posunula z roviny teórie do sondovania možností. V roku 2010 sa do toho zamiešala aj UEFA, ktorá chcela kompletnú analýzu, ale tam niekde sa to aj zastavilo. Hoci vtedy smelé plány hovorili o tom, že už od budúcej sezóny by sa hrala. Lenže dnes je situácia iná a obnovenie federálnych čias nám nehrozí.

Veď my máme ešte štadióny s celou infraštruktúrou z týchto čias, čiže iba ťažko by sme hneď mohli skočiť do tohto projektu. Česi tento problém už dávno tvrdými nariadeniami odstránili, len u nás sa nenašiel ešte nikto kto by také nariadenia zaviedol do praxe. Lenže to nie je jediný problém. Ešte väčším sa javí nasadzovanie do európskych pohárov, keďže je otázne koľko mužstiev by ich mohlo hrať a či by nás nebrali na UEFA v takomto prípade ako jednu krajinu. Veď skomplikovať si cestu do finančne zaujímavých súťaží si nechce určite žiaden klub. Odpor menších klubov, ktoré by tak museli hrať iba druhé ligy, hoci by mohli najvyššie je zrejme najmenšou prekážkou, ale človek nikdy nevie.

Ale povedzme, že všetky problémy sú odstránené a pozrime sa na to, čo by nám to prinieslo.  Predovšetkým určite zvýšený záujem o futbal. Zápasy by sa stali atraktívnejšími už len tým, že proti sebe nastúpia mužstvá z iných krajín. Veď táto vzájomná rivalita by určite prispela k zvýšeniu úrovne súťaže, o ktorú by bol aj celkovo väčší interes. Ľudia by chodili vo väčšom na štadióny, liga by bola mediálne zaujímavejšia, a tak by sa ľahšie hľadali aj sponzori. Bola by to jedna pozitívna vlna, ktorá by pomohla obom stranám, ale viac asi nám. Česi si určite kladú otázku, čo by im to prinieslo. Odpoveď sa môže nachádzať aj v podobných príkladoch z iných športov.

Pred vyše desiatimi rokmi sa ako prví spojili hádzanári. Slovenským klubom to výrazne pomohlo a Česi si mysleli, že za úpadok ich hádzanej môže práve spoločná liga, a tak od nej odstúpili. Lenže tomu tak nebolo a dnes je naša samostatná súťaž kvalitnejšia ako česká, ale spoločná by bola ešte silnejšia. Ženy spoločnú súťaž stále hrajú a dnes sú v nej české tímy úspešnejšie ako slovenské, hoci v prvých rokoch to bolo naopak. Druhý príklad sa neuskutočnil a Česi si časom uvedomia akú hlúposť spravili. České hokejové kluby dostali ako na tácke Slovan s Košicami, pričom si mohli ešte niekoho vybrať, ale odmietli. Dnes to Slovanu neprekáža, ale české kluby po výlukovej zásterke pocítia, že v regióne majú významnejšiu súťaž.

Na príklade hokejového Slovana je jasne vidieť, čo dokáže kombinácia kvalitnej infraštruktúry s kvalitnou súťažou. Časom síce počiatočný boom opadne, ale stále sa bude na čo pozerať.

Dôležité by bolo nájsť ešte akceptovateľný pomer mužstiev v súťaží z oboch krajín. Pôvodný návrh delenia súťaže bol nastavený na 12+6, čo by bolo aj celkom reálne. Česi majú síce viac dobrých klubov, ale kvalitu vyššiu nemajú. Preto berieme nepotvrdený chýr o delení 16+4 iba ako vtip. Tento model by bol pre nás neprípustný! Veď pre nás je zaujímavá hlavne Sparta, čiastočne Slavia a to je tak asi všetko. A Česi si môžu povedať to isté v súvislosti so Slovanom. Ale v tejto chvíli je ešte cesta k spoločnej súťaži veľmi dlhá a kľukatá. Hoci to možno premiéri oboch krajín mysleli dobre, tak v najbližšom čase spoločná liga nebude.