Michal, pre mnohých si neznámy brankár, hoci si odchovancom z Martina. Ako vyzerala tvoja kariéra po odchode z rodného Martina? A prečo si vlastne odišiel?

„Po MS U18 som dostal ponuku ísť do Čiech. Rozhodol som sa ju využiť, chcel som skúsiť niečo nové, preto som podpísal zmluvu so Spartou Praha. Prvý rok som chytal za Spartu juniorku a tie ďalšie roky som bol na hosťovaní v prvoligových mužstvách ako bol Beroun, Třebíč, Havířov plus pol roka v USA. Posledné 3 roky som pôsobil v Mladej Boleslave.“

Prečo si sa vrátil z Ameriky po takom krátkom čase?

„Bol to pre mňa posledný rok, čo som mohol hrať juniorskú súťaž  v USA, aj tak som to chcel vyskúšať  a som za tu skúsenosť vďačný. Po sezóne som sa však musel  vrátiť do Čiech. S odstupom času ma mrzí, že som tam neostal dlhšie, resp. neodišiel tam skôr.”

Teraz si sa stal na Slovensku viac známym, podstatne viac chytávaš.  Vnímaš teda krok Boleslavy ako pozitívny?

„Táto sezóna pre mňa nezačala v Mladej Boleslave najlepšie. Nechytal som a nevidel som tam žiadnu šancu, že by sa to zmenilo. Som rád, že zo strany Nitry bol o mňa záujem a Boleslav ma uvoľnila. Pre brankára je najdôležitejšie, keď môže chytať.“

Percentuálne, ale aj herne patríš medzi najlepších brankárov v lige. Čomu to pripisuješ, že si sa tak rýchlo adaptoval?

„Štatistiky sú jedna vec, no pre mňa je najpodstatnejšie, že sa nám darí ako mužstvu a sme na vrchných priečkach v tabuľke. Chalani mi veľmi pomáhajú a ja sa len snažím odviesť  čo najlepší výkon. Verím, že nám to takto pôjde čo najdlhšie."

Dá sa porovnávať naša najvyššia súťaž s tou českou? V čom sú odlišné?

„Obidve sú  veľmi kvalitné ligy, ale osobne si myslím,  že tá česká je o niečo lepšia. V Čechách sa hrá viac defenzívne a dodržiava sa obranný systém. Je to hlavne tým, že tam hrá viac skúsenejších hráčov. Tu na Slovensku sa hrá viac ofenzívne, aspoň tak mi to pripadá z brány.“

Asi sa nemusím pýtať na tvoj „naj“ zápas za Nitru. Po ôsmych rokoch stáť na rodnom martinskom ľade bolo určite emotívne. Rodina, mnoho známych a zimomriavky ťa určite sprevádzali počas celého duelu. Aké si mal pocity?

„Veľmi som sa na ten zápas tešil. Bolo to zvláštne po takej dlhej dobe byt na ľade, kde som hokejovo vyrastal. Vedel som, že veľa ľudí z môjho okolia sa na ten zápas prišlo pozrieť. Moc som si prial, aby sme vyhrali a som veľmi šťastný, že sa nám to podarilo.“

Poďme sa teraz pozrieť viac na teba ako brankára. Každý mal nejaký vzor, keď bol mladší. Ktorý brankár bol tvojim?

„Odmalička som sledoval NHL, preto bolo takých vzorov viac. Teraz som uchvátený pozerať sa na umenie Henrika Lundqvista.“

Máš aj nejaké špeciálne rituály? Najprv si obliekaš ľavý betón potom pravý...?

„Ja to ako rituály neberiem, skorej ako takú každodennú rutinu. Je však pravda, že všetko, čo si na seba obliekam vždy začínam z ľavej strany.“

Na záver otázka do budúcnosti. Čo by si chcel v hokeji ešte zažiť, resp. ktorú súťaž by si si ešte rád zachytal?

„Človek by si mal dávať tie najväčšie ciele a k tým sa dopracovať postupne, pomocou menších cieľov. Momentálne si prajem, aby som v tejto sezóne odchytal čo najviac zápasov, aby sezóna dopadla pre Nitru úspešne. Od toho sa bude odvíjať všetko ostatné.“