Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma alebo vo svete.

Benítez to proste nevie...

Blíži sa koniec roka, a tak prichádza pomaly čas bilancovania, ale ešte predtým sa udeľovala posledná významná trofej. V dvoch japonských mestách Jokohama a Tojota sa uskutočnili tradičné majstrovstvá sveta klubov. Príležitosť bojovať o trofej dostalo päť aktuálnych kontinentálnych šampiónov a víťaz domácej J.League Sanfrecce Hirošima. Celý systém turnaja je postavený tak, aby sa vo finále stretli zástupcovia dvoch najsilnejších futbalových kontinentov z Európy a Južnej Ameriky. A keďže sa žiadne prekvapenie ako v roku 2010 neuskutočnilo, keď vtedy prekvapilo africké TP Mazembe, tak finálová dvojica bola podľa očakávaní.

Klubové majstrovstvá sveta nahradili definitívne v roku 2005 bývalý Interkontinentálny pohár, v ktorom sa stretávali iba šampióni Európy a Južnej Ameriky, ale až na už spomínanú jednu výnimku sa vo finálovom boji o cennú trofej nič nezmenilo. Aj teraz vyzval víťaz Ligy majstrov Chelsea víťaza Copy Libertadores Corinthians.

Finále malo veľmi dobrú športovú úroveň, o čo sa postarali obe mužstvá, ale víťazom mohol byť len jeden. A tak poslednú trofej tohto roka si zobral do vitríny brazílsky Corinthians, ktorý aj druhú účasť na tomto turnaji premenil v zisk trofeje. Prvýkrát sa tešil v akomsi nultom ročníku v roku 2000. Južná Amerika tak znížila celkové skóre víťazstiev na 4:5, pričom o všetky sa postarali brazílske mužstvá. Corinthians svojím víťazstvom dokázal prerušiť päťročnú nadvládu európskych víťazov, respektíve Chelsea nedokázala nadviazať na triumfy svojich predchodcov.

Zaujímavou postavou týchto meraní síl je Rafael Benítez, ktorý bol so svojím tímom už v treťom finále, ale uspel iba jediný raz, keď s Interom Miláno nemal problém poraziť zástupcu z DR Kongo TP Mazembe. Lenže, keď nastúpil s anglickým mužstvom proti brazílskemu, tak vždy ťahal za kratší koniec povrazu a vždy po výsledku 1:0. Keď teda niekedy nabudúce bude Benítezovo mužstvo nastupovať vo finále proti klubu zo Sao Paula, tak vo vyskúšajte natipovať na presný výsledok, pretože včera to bolo „déjà vu“ spred siedmich rokov. Benítez to proste v takýchto zápasoch zrejme nevie, čo mu určite nepridalo zopár skrutiek na spevnenie stoličky...

Ale to je iný príbeh, ktorý víťazný Corinthians nezaujíma. V zápase totiž preukázal väčšiu túžbu po víťazstve a predovšetkým mal vo svojom strede hráčov, ktorí zápas rozhodli. Najlepším na ihrisku bol Peruánec Paolo Guerrero, ktorý si robil s hráčmi Chelsea, čo chcel a do histórie sa zapísal ako strelec víťazného gólu. Za najlepšieho hráča celého podujatia bol vyhlásený brankár víťazov Cássio, ktorý si v čistých šanciach doslova vychutnal preplácané „hviezdy“. A čo majú tieto dve hlavné postavy finále spoločné? Nuž to, že v Európe sa nedokázali výrazne presadiť, a preto sa vrátili na rodný kontinent.

Klub zo Sao Paula teraz môže zaslúžene oslavovať spolu so svojimi fanúšikmi, ktorí nelenili a vytvorili svojmu klubu v Jokohame domáce prostredie. Naopak, Chelsea mala podporu iba v podobe zopár zatúlaných turistov a taktiež pár mlčky sediacich domácich malo okolo krku jej šál, ale tie možno rozdávali pred štadiónom, keďže aj v Japonsku momentálne vládne nevľúdne počasie.