Sidney Crosby namrzene pozerá von oknom na zamrznutý rybník. ,,Koľký je dnes deň otec?“ Už deväťdesiaty štvrtý synku, už deväťdesiaty štvrtý.“

,,A oni sa ešte stále nedohodli. Zoberiem si korčule a idem si zahrať aspoň s deckami na rybník. Ten malý Jack od susedov ma volá už mesiac..“

,,Šajbu zabrusil nomer 32, Alexander Ovečkin!“ Domov, hokej, ruština, vodka, fanúšikovia. Nielen Alexander ,,Veľký“ je v týchto dňoch spokojný. Európski hokejisti z NHL si po dlhom čase užijú Vianoce doma a hlavu majú určite v menšom smútku, ako ich zámorskí kolegovia. Radosť neskrývajú ani fanúšikovia zo starého kontinentu, ktorí môžu počas sezóny sledovať svojich obľúbených hráčov na vlastné oči. Opäť obrovský kontrast oproti tým americkým, ktorým ostali oči len pre plač.

Dobre. NHL je najlepšou hokejovou ligou na svete. Má dlhoročnú tradíciu a dresy jej klubov si obliekajú najlepší hráči planéty. Snom azda každého malého hokejistu je raz zdvihnúť nad hlavu Stanley Cup. Je však aj príliš komerčná, na mnohých zápasoch vládne takmer komorná atmosféra, keď sa rodičia s ich drahými ratolesťami len prišli najesť hamburgerov zo štadiónových bufetov. Ročne doslova utečú za oceán stovky mladých, nádejných hokejistov, ktorých cesta sa skončí v nižšej hokejovej lige, kde budú musieť zniesť množstvo bodyčekov, ktoré im skôr či neskôr úplne znechutia hokej. Kradne hokejistov národným tímom a vracia im ich len na zimné olympiády. A aj to už bol v posledných rokoch problém. Za vstupnými bránami s obrovským čiernobielym logom pracuje nepretržite obrovský stroj. S peniazmi. A práve ten sa teraz zasekol.

Dôvody výluky v NHL sú čitateľom známe. Jej riešenia sú (nielen) čitateľom neznáme. Výluka každým dňom odkrajuje z čoraz menšieho koláča zápasov sezóny 2012/2013. Nepomohla ani prítomnosť federálnych mediátorov. Obe strany najnovšie s problémami rokujú o tom, či vôbec ešte budú rokovať. Vedenie NHL žaluje NHLPA, aby nemohli hráči zažalovať vedenie. Dokonca už aj peacemaker Barack Obama vyzval všetkých zúčastnených, nech sa umúdria, dohodnú a začnú konečne hrať. Bez úspechu. Tribúny stále zívajú prázdnotou, hráči v Amerike sa stále preháňajú po ľade len v tréningových dresoch, fanúšikovia sú nútení udržiavať svoje hlasivky vo forme na zápasoch NBA, NFL či nižších hokejových súťaží...

Niekoľko tisíc kilometrov odtiaľ si hokejové publikum užíva najlepšie divadlo na ľade za posledné roky. Stratení synovia si pobalili svoje korčule, hokejky, rukavice a vrátili sa domov. Matka ich privítala s otvorenou náručou.

Mnohým európskym ligám s príchodom hráčov z NHL jednoznačne stúpla kvalita. (Slovenská Tipsport extraliga je samostatná kapitola, ale o nej až nabudúce.) Fanúšikovia nemusia vstávať o druhej nadránom, aby si na internete pozreli svojich obľúbencov. Hviezdy sa teraz zhmotňujú priamo na ľade. Stačí si kúpiť lístok, sadnúť si do hľadiska a nechať sa unášať majstrovstvom hráčov svetovej triedy.

Pookriali aj samotní hráči, ktorí sa postupne rozpamätávajú, aké je to hrať na domácom ľade, za hlasitej podpory fanúšikov a za neustálych príkazov trénera, ktorý ich však kričí v materinskom jazyku. Platy máloktorých sú síce porovnateľné s tými v Amerike, avšak doma sa nehrá za peniaze. Doma sa hrá preto, aby sa hralo. Veď vysoký počet rodinných príslušníkov v hľadisku počas sezóny je pre hokejových legionárov málo vídaný, no o to vzácnejší jav.
Na dverách obrovskej fabriky s názvom NHL teda ešte stále visí reťaz so zámkom. Dokedy, nevieme. Zatiaľ sa nevie ani to, kto má od toho zámku kľúč, kde ho hľadať. Útočište jej klenotom dovtedy s radosťou poskytnú európske ligy na čele s momentálne najlepšou hokejovou súťažou na svete, KHL. Európski hokejoví fajnšmekri sa konečne nasýtia. Zatiaľ čo hlad Američanov po hokeji sa bude každým dňom zväčšovať...