Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma alebo vo svete.

Práve dnes sa zo zimného spánku prebúdza väčšina corgoňligových účastníkov, pretože dnes by malo zimnú prípravu začať až deväť tímov. Bude veľmi zaujímavé sledovať, čo sa v jednotlivých kuchyniach bude odohrávať, ale veľké veci sa diali už vo štvrtok. Vtedy síce začal so zimnou prípravou líder súťaže Slovan Bratislava, ale zaujímavejšie veci sa diali v iných kluboch, ktoré sa na svoj začiatok iba pripravovali. Najprv prišla správa zo Senice, že jej český tréner Zdeněk Psotka sa vracia domov do Olomouca a podvečer vybuchla ešte väčšia bomba, hoci o odchode Holanďana Fransa Adelaara zo žilinskej lavičky sa hovorilo už dlhšie obdobie.

Dve trénerské zmeny v jeden deň a hlavne v nesúťažnom období sa rozhodne len tak často nevidia hocikde na svete. Zrejme si to v tej chvíli ani väčšina ľudí neuvedomila, ale tieto dve zmeny majú za následok, že momentálne v našej súťaži nie je hlavný tréner zo zahraničia. A to sme tu teda už dávno nemali. Sezónu pritom na našich lavičkách začali až štyria cudzinci, ale všetci museli svoje miesta uvoľniť slovenským trénerom. Pritom je zaujímavé, že všetci štyria cudzinci boli klubovými funkcionármi držaní pri trénerských kormidlách až príliš dlho, lebo výsledky jednoducho nemali. Otázkou zostáva, či by takú niekedy až nepochopiteľnú trpezlivosť mali aj pri slovenských tréneroch? Na to by si mali nájsť odpoveď v kluboch, ale sme presvedčení, že v niektorých z nich, by s domácim trénerom už dávno pozametali.

Pozrime sa aj na to, čo jednotliví tréneri zo zahraničia do našej súťaže priniesli. A keď si to tak zhrnieme, tak zistíme, že prakticky nič! Adelaar mal priniesť svieži útočný holandský futbal, ale Žilina sa pod ním prezentovala skôr zabezpečenou obranou a sterilným útokom. Bulhar Angel Červenkov pripomenul „prešovský betón“, ale to by dokázal aj nejaký nezamestnaný murár z okolia, ale ten by sa zrejme nepohádal s vlastnými hráčmi. Psotka po svojom príchode hovoril iba o skvelom útočnom futbale, ale ten sme od Senice ani zďaleka nevideli. Pavel Hoftych aj v Trnave potvrdil, že jeho trénerská kariéra je ako na hojdačke. Keď sa mu darilo, tak u nás doslova povýšenecky táral od radosti dve na tri, ale z veľkej jesennej mizérie sa „vykecať“ nedokáže.

Začiatkom mája som v tejto istej rubrike na margo vtedajšieho angažovania Adelaara, Psotku a celkovo všetkých trénerov napísal okrem iného aj toto: „Áno, Slovensko potrebuje nejakých trénerov zo zahraničia, ale musí to byť špička a nie aby v lige bola polovica trénerov zo zahraničného odpadu. Na Slovensku máme aj lepších, aj talentovanejších, len ich stačí angažovať.“ Našťastie pre náš futbal v tom období bol angažovaný Košicami aj Ján Kozák, čomu som sa vtedy v danom článku potešil a všetci sme sa mohli na jeseň spoločne tešiť aj z košickej hry.

Udalosti nielen posledných dní, ale celkovo posledného obdobia môžu nášmu futbalu do budúcna iba pomôcť, pretože šancu v lige dostávajú naši tréneri, ktorí to s ním myslia dobre. Navyše takto sa znižuje šanca na angažovanie zbytočných zahraničných hráčov, ktorí pod svojimi krajanmi mali v zostave niekedy priam predplatené miesto. Teraz dostávajú šancu Slováci, ktorým držíme palce, aby sa ukázali, a to ešte máme v zálohe ďalších talentovaných trénerov, ktorí pochopili moderný futbal a v budúcnosti šancu určite dostanú. V nej určite u nás uvítame aj nejakého cudzinca, ale kluby by si mali radšej dvakrát rozmyslieť koho si to vešajú na krk.