Len pred niekoľkými hodinami potvrdil bavorský veľkoklub Bayern Mníchov angažovanie trénerskej hviezdy z katalánska, Pepa Guardiolu. Nekoná sa tak avizovaný odchod Guardiolu do anglického futbalu a média si tak po dlhých mesiacoch musia nájsť (popri Mourinhovi) ďalší objekt.

Táto dohoda môže na prvý pohľad vyzerať prekvapivá, no je výsledkom dlhšieho vývoja obidvoch strán. Veď spojenie Pep a Bayern sa skloňovalo už v júni minulého roku, keď sa do iniciačných rozhovorov pustili Bayern a Pere, brat Pepa Guardiolu.

Z alternatív Pepa Guardiolu, ktorý pred nedávnom oznámil, že sa do kolotoča európskych líg vráti po skončení tejto sezóny, sa najviac skloňovalo Anglicko. Tréner kalibru Guardiolu bol samozrejme spájaný s top klubmi Premier League, no určite si uvedomoval, že ani do jedného by nezapadal. Manchester United je doživotne „vyhradený“ pre Sira Alexa a už niekoľko rokov sa nahlas šepká, že jeho nástupcom bude iný mladý a úspešný tréner, José Mourinho. Pri súčasnej mizérii Liverpoolu a špecifickej filozofii Arsenalu s Arsénom Wengerom, boli najhorúcejšími kandidátmi na ulovenie Guardiolu dva modré bohaté kluby, Chelsea a Manchester City. Čo si však treba uvedomiť je to, v akom futbalovom prostredí Pep pôsobil celú hráčsku aj trénerskú kariéru. Katalánska stratégia stavajúca na výchove vlastných hráčov, kontinuita kádra aj špecifickosť regiónu, v ktorom pôsobil, boli (a sú) v silnom kontraste s filozofiou oboch, Chelsea a Manchestru.

Ďalším aspektom spojenia Bayernu a Pepa je futbalové myslenie oboch strán. Barcelonská škola je silno ovplyvnená holandským štýlom, ktorý do klubu priviedol Johan Cruyff ešte v sedemdesiatych rokoch. Oranžovú stopu nájdeme aj v Bayerne, v ktorom v minulosti pôsobilo viacero holandských koučov, či nedávno hráči ako van Bommel, Makaay, v súčasnosti Robben. Stopa sa jasne prejavuje najmä v posledných rokoch, keď sa podobne ako v Barcelone, kladie dôraz na silný stred poľa schopný podržať loptu a zároveň vytvoriť tlak na súpera a hviezdne krídla. Štýl šitý Pepovi ako na mieru, menej trápenia sa s naordinovaním nového myslenia tímu.

A koniec koncov, nie je až tak veľa, čomu sa diviť. Bayern je skutočný veľkoklub. Finančne asi najzdravší zo všetkých európskych veľkoklubov, s neskutočným fanúšikovským zázemím, najúspešnejší klub jednej z najlepších líg sveta.

Prečo sa Bayern rozhodol angažovať Pepa Guardiolu nemusíme dlho vysvetľovať. Jeden z najúspešnejších trénerov posledného obdobia, trénerský talent, ktorého by chcel každý. Treba sa pozastaviť však nad jedným dôležitým momentom, možným profitom pre nemecký futbal. Nemecká liga už potrebovala krok, ktorým by konečne dala najavo, že európskemu futbalu už nevládnu španielska a anglická liga a nemecká je za nimi niekde v závese. Po tom, čo nemecké kluby v európskych súťažiach ukazujú, že na európskom tróne sedí celý triumvirát, stále na verejnosti panuje názor, že najväčšie hviezdy svetového futbalu derú, v drvivej väčšine, kopačky na anglických a španielskych trávnikov. Nemecko je neprávom opomínané, neraz podceňované. Aký lepší signál na zmenu zaužívaného myslenia ako to, že si nemeckú ligu vybral v súčasnosti pravdepodobne najžiadanejší tréner na svete, mohli vymyslieť?

Guardiola, hoci neplánovane, je určitým znakom nastúpenia nemeckého klubového futbalu na zdieľaný európsky trón a je len otázkou času, kedy si aj iné top hviezdy futbalu nájdu cestu do ligy, ktorá bola doteraz tým „výsostným územím“ hráčov z východnej Európy a prestupnou stanicou pred anglickou, či španielskou ligou.

Na začiatku budúcej sezóny tak budeme svedkami novej éry. Éry mníchovského Guardiolu, či guardiolovského Mníchova, éry, v ktorej sa na nemecký futbal konečne bude pozerať ako na špičkový, éry určite zaujímavej nielen pre fanúšikov Bayernu, či Guardiolu.