Anglický futbal = každý zápas odohratý naplno. Takáto premisa vždy platila v spojení s ostrovným futbalom. Aspoň doteraz. O to viac sú fanúšikovia šokovaní tým, čo sa v poslednom období deje v anglických pohárových súťažiach.

Rebélia malých klubov? Nie! Hoci nechceme uprieť snahu maličkých klubov s niekedy poloamatérskymi kádrami (za nasadenie im patrí všetka česť), ide v tomto prípade skôr o hanebnosť počínania si „veľkoklubov“.

Ligový pohár a najmä FA Cup, boli a sú považované za jedny z najprestížnejších pohárových súťaží na svete. Veď FA Cup má tradíciu, ktorá siaha až do roku 1871, teda prvého odohratého ročníka. Za ten čas si vypracoval povesť trofeje, ak to trochu preženieme,  takmer porovnateľnej s anglickým ligovým primátom, no minimálne niekoľkokrát prestížnejšej ako iné národné poháre. Coppa Italia, Deutsche Pokal, Copa del Rey. Ani jedna z týchto pohárových súťaží nemá „cveng“ FA Cupu, a tak sa aj v minulosti na ne nahliadalo. Vo svetle čerstvých zápasov napríklad španielského pohára, kde vo štvrťfinále  osem z ôsmich účastníkov boli tímy z prvej polovice tabuľky Primery División, pričom všetky tímy odohrali svoje zápasy v najlepších zostavách a v plnom nasadení, sa pôsobenie anglických veľkoklubov v domácich pohárových súťažiach javí ako zlý žart. Inak by sa nemohli, pri všetkej úcte k daným tímom,  dostať do finále Ligového pohára divízny Bradford a priemerná Swansea, ktorá sice zažíva jedno z najvydarenejších období, no pri vyraďovacom systéme by mala podľahnúť minimálne polovici tímov z Premier league. Šetrenie hráčov? Ako potom sú schopní odohrať všetky zápasy, z ktorých ich zrovna nevynesú na nosítkach hráči ako Cristiano Ronaldo, či Lionel Messi, a to je ich zápasová porcia väčšia ako u ostatných hráčov? Žiadne šetrenie. Lenivosť.

 Ešte horšie sa javí spomínaný FA Cup.  Na začiatku vyraďovacích súbojov, do ktorých v 3. kole vstúpili už aj tímy najvyššieho kalibru, sa mi pri neustále sa opakujúcich remízach zdalo, že tímy chcú potešiť divákov ešte jedným zápasom, v ktorom súpera jednoznačne porazia a ešte čosi utŕžia na vstupenkách. Názor som zmenil po ostatnom odohratom kole. Nešlo o kontrolovanie situácie, išlo o neschopnosť tímov, ktorú  len súperi nedokázali dostatočne využiť. Až do tohoto víkendu.

Fanúšikovi sa až rozum pozastavuje nad tým, ako môže víťaz minuloročnej Ligy majstrov, ktorý už v tejto sezóne nemôže vyhrať Ligu majstrov, či domácu ligu, dvakrát v rámci jedného týždňa „odfklánuť“ svoju jedinú šancu na zisk nejakej trofeje. Chelsea najprv nedokázala Swansea streliť v dvojzápase ani gól, aby o pár dni nato zachraňovala remízu s treťoligovým Brentfordom až v 83. minúte.  Vyrovnali, zápas sa bude opakovať, tvárme sa, že je to v poriadku.

To však už nemôžeme v prípade ďalších klubov, menovite Liverpoolu (druhý najúspešnejší tím v anglickej histórii, ktorý výraznejší úspech nedosiahol už ani oni nepamätajú), tradičný Tottenham, siahajúci na Ligu majstrov, bohatý Queens Park Rangers, ktorého jediná šanca na naplnenie ambícií, a teda postup do pohárovej Európy, viedla práve cez domáci pohár, či Norwich a ďalší. Vyradili ich tímy z druhej, tretej a piatej ligy. Dôvod na výmenu trénera? Nie. Vyčistenie kalendára. Hanba!

Či už je dôvodom týchto výsledkov podcenenie, nekoncentrácia, nadradenosť, neochota, prípadne sú treťo a štvrto ligové tímy naozaj tak dobré alebo to má (Bože chráň) tipovací pôvod, ani jeden z týchto dôvodov neslúži spomenutým tímom ku cti. Nech už je ale dôvod akýkoľvek, jedno je isté. Počínanie niektorých anglických klubov v tohtoročných pohárových súťažiach je výsmechom do tváre Sirov v kopačkách, ktorí vyše storočia budovali prestíž najstaršej pohárovej súťaže na svete, legendárneho FA Cupu.