ME v atletike 2010: Rozhovor so zlatým kladivárom Liborom Charfreitagom
Slovenský reprezentant Libor Charfreitag získal vo finále súťaže kladivárov na jubilejných 20. majstrovstvách Európy v atletike v Barcelone zlatú medailu výkonom 80,02 m z druhej série pokusov.
Tridsaťdvaročný atlét Slávie Trnava vo svojom ôsmom finále na vrcholnom seniorskom podujatí vybojoval pre slovenskú atletiku prvý cenný kov na ME v ére samostatnosti. Po 20 rokoch sa stal šiestym európskym šampiónom v atletike pochádzajúcim zo Slovenska. Pred ním si najcennejšiu medailu vybojovali Anna Chmelková na 400 m v roku 1966, Juraj Demeč v štafete na 4 x 100 m v roku 1971, v Aténach 1982 Imrich Bugár v hode diskom, Jozef Priblinec v chôdzi na 20 km v roku 1986 a Pavol Balžek v rovnakej disciplíne v roku 1990.
Aké pocity prežívate?
"Je to skvelé, získal som dnes zlato. To sa počíta, to sa zapíše do histórie... Moje pocity sú neopísateľné, v Slovníku slovenského jazyka by som teraz nenašiel vhodné slovo."
Vyšlo všetko vo finále tak, ako ste si predsavzali?
"Technicky sa mi, žiaľ, nedarilo, kazil som, ale v tejto chvíli je to jedno, lebo som vyhral. Barcelonský titul je taká odmena za roky odriekania a driny. Som veľmi rád, že to konečne vyšlo."
Ceníte si viac bronz spred troch rokov na MS v Osake alebo zlato z ME v Barcelone?
"V našej disciplíne sú majstrovstvá Európy a sveta takmer totožné, preto si obe medaily cením rovnako. Bronz som si vybojoval kvalitnejšom výkonom i sériou. Dnes to nebolo také dobré, ale v tejto chvíli je to naozaj jedno. Mám zlato, prvé zlato a je to výborné."
Aký bol víťazný pokus druhý pokus 80,02 z technického hľadiska?
"Nebol nejaký dobrý, ale podobal sa s tým z rozcvičky, kde som hodil 81 metrov. Po prvej otočke som už kladivo nevidel, zakričal som si len preto, lebo som vedel, že bude lepší ako prvý (75,50 - pozn. SITA). Ale dnes som nepredviedol hod, aký som si predstavoval."
Bude ešte dnes večer oslava?
"Neviem, nemám naplánované nič. Ale niečo určite vymyslím, takýto úspech sa nedá neosláviť."
Dosiahli ste historický úspech, ste prvý majster Európy v atletike zo Slovenska v ére samostatnosti...
"Je skvelé zapísať sa takto do histórie, ale zatiaľ som sa nad tým nezamýšľal. Možno si až neskôr naplno uvedomím všetko, čo s titulom súvisí. Zatiaľ mi to pripadá tak, ako keby som vyhral len nejaký bežný míting. Vôbec som sa necítil ako na majstrovstvách Európy."
Obávali ste sa, že by ste mohli o titul prísť?
"Až do poslednej chvíle som sa bál maďarského reprezentanta Krisztiána Parsa. Aj on totiž mohol pokojne hodiť nad 80 metrov. Ani jemu však nevyšiel ani jeden hod poriadne. Až kým kladivo v jeho šiestom pokuse nedopadlo, obával som sa o zlato."
Boli by ste spokojný aj so striebrom?
"Bol by som, ale mrzelo by ma, že mi zlato ušlo v poslednej sekunde."
Akými slovami vás vyprevádzal otec - tréner na finále?
"To si veru nepamätám, ale asi to bolo niečo v zmysle - zlom väz, zabojuj, držím ti palce."
Komu venujete titul majstra Európy?
"Najmä sebe. Sú za ním dlhé roky tvrdej práce, všelijakého odriekania mnohých vecí. Titul teraz chutí veľmi dobre."
Zmení sa týmto úspechom vaše postavenie vo svete atletiky?
"Azda áno. Získať titul majstra Európy je predsa len úspech a tak to budú vnímať aj organizátori mítingov. Pochybujem však, že sa tým zlepší postavenie našej disciplíny a bude častejšie na mítingoch, ale mne to určite pomôže."
Ako znie spojenie Libor Charfreitag - majster Európy?
"Veľmi dobre! Ale to si uvedomím až o pár dní. Som ešte plný emócií, uvoľnený a - najmä veľmi spokojný."