Športovci sú ľudia ako všetci ostatní, ľudia z mäsa a kostí, preto sa ani im, hoci sú slávni a bohatí, nevyhýbajú rovnako tragické príhody ako bežným smrteľníkom. Tým, že sú viac na očiach, o to viac bolí, keď sa vám pred očami zmení váš detský hrdina na ľudskú trosku.

Taký je aj príbeh Paula Gascoigna, anglickej futbalovej legendy, ktorá sa z vrcholu dostala na úplne dno.

Keď sa na jeseň minulého roku Paul Gascoigne vrátil do Ríma, kde sa hral zápas Európskej ligy medzi jeho bývalými zamestnávateľmi, Laziom Rím a Tottenhamom Hotspur, ľudia pripravili populárnemu futbalistovi privítanie hodné futbalového kráľa.

Paul rozdával úsmevy, bol dojatý, všetko vyzeralo v poriadku. Bohužial už dlhšiu dobu je to, čo sa s Paulom deje, všetko, len nie v poriadku. Gazza, ako je medzi fanúšikmi anglického futbalu odjakživa známy, si ako každý mladý Angličan vždy ľubil vypiť. Ako každý mladý Angličan si rád vyšiel do baru a ako každý mladý Angličan, ani on sa nevyhol občasným barovým potýčkam. Nič neobvyklé, v Anglicku si tým prešli hráči ako Gerrard, Rooney, Barton, či kráľ George Best a mnohí ďalší. Je mladý, z toho dospeje. Navyše, hrá tak úžasne, že nejaké to barové extempóre mu odpustíme. To si hovorili jeho fanúšikovia počas celej jeho kariéry...

A tá bola veru viac ako úspešná. Bývalý anglický reprezentant bol jedným z najtechnickejších záložníkov svojej doby. Tvorca hry Newcastlu, Tottenhamu, Lazia, Glasgowu Rangers, či Evertonu bol takmer dve desaťročia ospevovaným nielen na Britských ostrovoch. Na medzinárodnej úrovni dokázal Anglicko priviesť do semifinále „mundialu“ v roku 1990, žiaril na domácom európskom šampionáte v roku 1996, celkovo si pripísal 57 štartov v najcennejšom drese, pričom strelil 10 gólov. V jeho najlepšej forme sa mu na svete rovnal len málokto. Bol skutočným idolom začínajúcich anglických futbalistov. Preto jeho pád o to viac bolí. Vždy bol tým chlapíkom, ktorý púta aj negatívnu pozornosť, priznal sa k boju s bulímiou, mentálnou poruchou, gemblérstvom a alkoholizmom, no vždy bol vnímaný ako víťazný typ. Nie len na ihrisku.

Levie srdce, silná myseľ, čistý talent, skutočný muž. Stále našim hrdinom. (Privítanie od fanúšikov Lazia Rím)

Príbeh Paula Gascoigna je smutným, no nie ojedinelým. Je to pripomenutie toho, že aj futbalové hviezdy sú len ľudia so svojimi slabosťami a potrebujú pomôcť. Je to zároveň pripomenutie toho, aká tenká je hranica medzi slávou, úspechom a pádom na samotné dno ľudskej spoločnosti.