Písal sa 6. február 1958. Deň, ktorý bol začiatkom „čierneho štvrtku“ v histórii anglického futbalového klubu Manchesteru United, ale i futbalu ako takého. Deň v ktorom sa naplno odštartovalo veľkolepé dielo nezlomnosti ducha, ktoré je do tohto klubu tak silno vpísané až podnes.

United mali mužstvo, ktoré malo predpoklady dominovať anglickému, ale i európskemu futbalu na niekoľko rokov. Práve v sezóne 1957/58 sa začalo v súvislosti s týmto tímom spomínať tzv. „treble“- víťazstvo v Európskom pohári majstrov, domácej lige, ale aj v anglickom FA Cupe v jednej sezóne. Osud však bol proti!

„Nezvládneme to, vidím dom! Pred sebou som zrazu zbadal sneh, dom a strom vedľa lietadla. Potom si pamätám už len obrovský náraz,“ opisoval nehodu kapitán lietadla James Thain, lietadla, ktoré na svojej palube viezlo posádku anglického futbalového mužstva z Manchestru.  Tím sa vracal domov zo štvrťfinálového zápasu Európskeho pohára majstrov proti Crvenej Zvezde Belehrad. Ich medzipristátie a dotankovanie v Mníchove sa im však stalo osudným.

Hlavný pilot lietadla sa po dvoch neúspešných pokusoch o vzlietnutie odhodlal napokon aj k tomu tretiemu – poslednému. O tretej hodine poobede lietadlo nenabralo potrebnú výšku a narazilo do plota a vzápätí aj do neobývaného domu. Spočiatku sa táto tragédia pripisovala samotnému pilotovi, ale neskorším vyšetrovaním sa zistilo, že príčinou bola zľadovatela dráha, ktorá spomaľovala lietadlo a neumožňovala mu nadobudnúť potrebnú rýchlosť na vzlietnutie. Na palube lietadla sa okrem hráčov a realizačného tímu nachádzalo osem novinárov, jeden sekretár klubu, dvaja tréneri, zopár fanúšikov a cestovný agent.

Sedem hráčov zomrelo okamžite na mieste - Mark Jones, David Pegg, Roger Byrne, Geoff Bent, Eddie Colman, Liam Whelan a Tommy Taylor. V nemocnici zraneniam podľahol napokon aj Duncan Edwards, ktorý zomrel o niekoľko dní neskôr. Klubový sekretár Walter Crickmer a tréneri Tom Curry a Bert Whalley zomreli tiež. Matt Busby, tréner slávneho tímu, bol vážne zranený, no zo zranení sa mu podarilo vystrábiť. Ďalších deväť futbalistov túto nehodu prežilo, ale dvaja z nich - John Berry a Jackie Blanchflower sa na ihrisko ako hráči už nikdy nevrátili. Pri tomto hrôzostrašnom nešťastí si svoju smrť napokon našlo celkovo 23 zo 44 cestujúcich.

Svet bol touto tragédiou šokovaný a otrasený. Celá verejnosť predpovedala, že United určite zanikne, ale to sa nestalo. Aj keď s obrovskými stratami, ale tento klub napokon prežil. Funkciu manažéra dočasne prevzal Jimmy Murphy, ktorý dostal  takmer nesplniteľnú úlohu, zabudnúť na slávny „Busby Babes“ a vytvoriť z Manchestru United úplne nový tím. Do konca sezóny Diabli vyhrali len jeden zápas a celkovo skončili v tabuľke na deviatom mieste. Mníchovská tragédia sa však pre United  nestala drámou, práve naopak.

Klub z Manchestru sa napriek nepriazni osudu dokázal so svojich zranení vyliečiť a v ďalších rokoch zaznamenal hneď niekoľko veľkých triumfov. Presne päť rokov po veľkej katastrofe v Mníchove zaknihovali sezónu víťazstvo v FA Cupe nad Leicesterom City a po desiatich rokoch od veľkého nešťastia v máji 1968 zas víťazstvom v Európskom pohári majstrov vo Wembley nad Benficou Lisabon. Najväčšie víťazstvo však United dosiahli nad nešťastím, ktoré klub nezničilo, ale spravilo ho morálne silnejším a odolnejším voči všetkým jeho súperom.

Každý rok v tento deň si tak vedenie klubu, hráči ako i  milióny fanúšikov po celom svete, zakaždým zaspomínajú na udalosť, ktorá sa už teraz nezmazateľne zapísala do klubových dejín tohto slávneho klubu.

„The flowers of english football, the flowers of Manchester. Rest in peace...“