Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma alebo vo svete.

Postúpiť na MS si momentálne nezaslúžime
Komentár Filipa Chudého

Takmer po troch mesiacoch nastúpila slovenská futbalová reprezentácia na ďalší medzištátny zápas, pričom sme všetci s napätím očakávali, čo ukáže. A opäť môžeme konštatovať, že prakticky nič! Po zlom začiatku kvalifikácie a zbabranom zápase v Česku sa očakávalo, že zápas v Bruggách nás naštartuje a dá novú nádej. Lenže nič také sa nestalo, práve naopak, my sme sa vrátili na začiatok, respektíve sme zistili, že sme sa nikam neposunuli. 

Zápas s Belgickom až veľmi pripomínal súboj v Dánsku. Aj vtedy sme chceli novú nádej, chceli sme vidieť nové prvky od trénerov a predovšetkým sme sa chceli dobre naladiť na začiatok kvalifikácie, ktorú sme začínali v Litve. Aj teraz je naším najbližším súperom Litva, lenže už si nemôžeme dovoliť zaváhať. Tento zápas budeme musieť vyhrať, ale k tomu potrebujeme dobrú hru počas celého zápasu. Čo sa v tejto chvíli pre nás javí ako nejaké sci-fi.

V Belgicku sme odohrali dva rôzne polčasy, ale nebudeme si klamať, pretože dobrý nebol ani jeden z nich. Niečo podobné sme už zažili v Dánsku, ale vtedy nám víťazstvo iba prekrylo zrak. Aj Belgičania si z nás v prvom polčase urobili tréningové kužele a môžeme byť šťastní, že sme dostali iba jeden gól. V druhom polčase už náš súper nehral tak dobre, lenže to nebolo našou zásluhou. My sme sa síce trochu zlepšili, ale stále sme hrali slabo a náš výkon neznesie prísne medzinárodné kritériá.

Môžeme za to všetci, ale najväčšiu zodpovednosť majú tréneri a hráči. Griga s Hippom síce nasadili zopár nováčikov, ale neurobili potrebnú obmenu kádra, a tak nech sa nečudujú, že niektorí výkonmi už dlhšie do národného tímu nepatria. Keby rezali hneď od začiatku, tak niektorým hráčom by to mohlo skôr iba pomôcť, keďže by si museli uvedomiť, že je potrebný budíček. Že hráči na ihrisku nebehajú, je aj ich vina, veď doteraz mali miesto na ihrisku vždy isté. Asi nebude náhoda, že Miroslav Stoch sa v poslednom čase vo Fenerbahce už ani len na lavičku nedostane, lenže v reprezentácií nastupuje stále a menovať by sme mohli aj ďalej.

Hromozvodom nespokojnosti je aj Marek Hamšík, ktorý síce patrí vždy medzi to lepšie v našom drese na ihrisku, lenže už veľmi dlho nebol tým najlepším. O jeho schopnostiach vedia v každom svetovom veľkoklube, tak prečo ho my zabíjame na pravom krídle? Ak naši tréneri nechcú naplno využiť jeho potenciál, tak nech ho radšej nechajú v Neapole, tam dobre vedia, kde má hrať. Mimochodom, v reprezentácií až veľmi plátame diery v zostave, lenže tie sú spôsobené aj tým, že v nominácií sa objavujú väčšinou tie isté mená. Možno by stálo za úvahu najprv vybrať 5-6 najlepších hráčov a tých doplniť o hráčov s najlepšou formou na chýbajúcich postoch, nech by sa volali akokoľvek.

Od začiatku novej trénerskej dvojice sa urobilo už veľmi veľa chýb, a to vo všetkých smeroch, médiá a fanúšikov nevynímajúc. Hoci kvalifikácia na MS ešte stratené nie je, tak už teraz môžeme povedať, že prípadný postup si nezaslúžime, hoci by sme si ho veľmi želali. Lenže futbal je krásny aj preto, že v ňom môže prísť k úplnému zvratu v jednom jedinom okamihu a nemusí ísť ani len o polčasovú prestávku.