Prednedávnom mu skončila zmluva v Trenčíne a ako najlepší strelec histórie jesennej časti našej súťaže si to zamieril na juh do Turecka. Nie len o tom sa s nami rozprával argentínsky Slovák David Depetris.

David, ako si sa vlastne ocitol pred 5 rokmi v Trenčíne?
Vtedy som hrával v argentínskej druhej lige za Atletico de Rafaela, klub, ktorý hrá dnes najvyššiu súťaž, mal som 18 rokov a sledovali ma ľudia, ktorí pracujú pre Ling. Majiteľ klubu dostal spolu so mnou ponuku, s tým, že mám mesiac na rozhodnutie či áno alebo nie a nakoniec som sa s rodinou rozhodol zobrať to.

S akými pocitmi alebo cieľmi si tam išiel?
Môj cieľ bol hrať v Európe, vtedy chodilo veľa Argentínčanov do Ruska, na Ukrajinu a aj ja som si myslel, že slovenská liga by mohla mať a tú istú úroveň. Ale vôbec neľutujem môj príchod na Slovensko.

Tréner Adrián Guľa sa stal trénerom roka, v čom ovplyvnil tvoju kariéru? Ako hodnotíš jeho prácu, prínos pre tím?
Myslím, že tú cenu si zaslúži, neovplyvnil len moju kariéru, ale kariéru každého hráča, ktorý ho počúval. Preto sa pod jeho vedením veľa hráčov zlepšovalo a spoločne s realizačným tímom vytiahli tento mančaft Trenčína kam patrí. Navyše dokázal hrať s tímom taký futbal, ako hrá len málo mužstiev na Slovensku.

Po piatich rokoch si odišiel do Turecka, mnohí to brali ako krok späť no zatiaľ v piatich zápasoch štyri góly. Aké máš ciele s týmto tímom?
Pre mňa to vôbec nie je krok späť, každý má svoj názor a ja to akceptujem. Z Corgoň ligy sa bohužiaľ ťažko dostáva do veľkej ligy, ale klub kde momentálne pôsobím, ukázal veľký záujem o moje služby. Jeden z najlepších trénerov v histórii Turecka, pán Mustafa Denizli prikázal, aby vedenie mužstva urobilo všetko preto, aby som hral za Rizespor. Úroveň klubu je veľmi vysoká a zápasy sú veľmi náročné, povedal by som, že náročnejšie ako som hrával v Corgoň lige.

Druhá turecká liga je pomerne neznáma, ako štýl futbalu sa tam hrá? Dosahuje úroveň našej súťaže?
Liga je veľmi vyrovnaná, každý môže zdolať každého, vôbec nehrá rolu, ako je tím postavený v tabuľke. Futbal tu je technický, silový a ako som hovoril predtým, zápasy sú náročnejšie ako v Corgoň lige, nebránim sa povedať, že úroveň je vyššia ako na Slovensku.

Turci sú známi fanatici a verní fanúšikovia, má aj Rizespor rovnakých fanúšikov? Stihli si ťa už obľúbiť?
Je to pravda. Na naše zápasy chodí 8 až 12 tisíc fanúšikov, atmosféra je krásna, to sa stáva aj keď hráme vonku. V Turecku je futbal číslo jeden a to mám rád, každý zápas je v televízii, celý týždeň sú futbalové programy, ukazujú góly, je tu jednoducho obrovský záujem. A obľúbiť? Už áno, ľudia v meste alebo v obchodoch sa chcú so mnou odfotiť, podávajú mi ruky, kričia, je to pekný pocit.

Argentína vychováva množstvo skvelých hráčov, v čom sú tréningy iné v porovnaní so Slovenskom? Ako to, že tam je toľko hráčov čo skvele ovláda loptu?
Neviem či to ide o tréningoch, ja si myslím, že v Argentíne nájdete každých 200 metrov futbalové ihriská a keď nie, chalani si dokážu niečo vymyslieť, aby mohli futbal hrať. U nás v Argentíne je futbal číslo jedna a od malička sa 80 % chalanov hrá s loptou veľa hodín a keď sa k tomu pridá tréning plus talent, môže  sa z jedného z nich stať veľký hráč. Argentína je veľmi veľká krajina a hlavne preto je tu oveľa viac takých dobrých hráčov.

Kam to chceš vo svojej kariére dotiahnuť, čo chceš dokázať?
Chcem hrať stále väčšie zápasy, kde bude prítomných veľa fanúšikov, zatiaľ sa mi tento krok v Turecku podarilo splniť, možno hrať európsku súťaž. Ako som vždy hovoril, snívam tiež o slovenskej reprezentácii a samozrejme dávať góly kdekoľvek budem pôsobiť.