Slovenskou aj českou športovou verejnosťou otriasa už 2 týždne téma znovuobnovenia federálnej futbalovej ligy. S ňou sa na pretras na oboch stranách rieky Moravy dostáva hodnotenie kvality slovenskej najvyššej futbalovej ligy. Na zamyslenie sú však aj udalosti uplynulých týždňov hokejového života na Slovensku. Ako je to teda s kvalitou slovenskej hokejovej súťaže?

Komentár Jakuba Mihálika

Slovenská hokejová liga chrabne. Áno, tento dlho trvajúci trend nabral ešte väčšiu intenzitu po tom, ako bašta súčasného hokeja na Slovensku, Slovan Bratislava, vstúpil do Kontinentálnej hokejovej ligy. Pokles kvality, keď do Slovana zamierilo to najlepšie, čo dovtedajšia slovenská, či česká hokejová liga ponúkala, sa očakával. Mali sme sa však pripraviť až na tak výrazný pád, aby sme boli v jednej vete spájaní s takými hokejovými trpaslíkmi ako sú Poľsko či Chorvátsko (Do chorvátskeho Záhrebu odišiel z Trenčína člen širšieho kádra reprezentácie Gašparovič)? Hokejové elity na Slovensku sa silou mocou snažili verejnosť presvedčiť, že nič tak extrémne nám nehrozí. A predsa, stalo sa!

Ešte  pred niekoľkými mesiacmi, či rokmi bol po vzore spoločnej interligy hádzanárov a po vzore „kacírskych“ myšlienok spojenia aj futbalových líg dvoch bývalých federálnych partnerov, Česka a Slovenska, v mysliach viacerých hokejových osobností plán spojenia českej a slovenskej hokejovej ligy. Česká strana reagovala ťukaním si na čelo, tá slovenská sa tešila, že kvalitný ligový hokej bude vidieť každý týždeň, nie len vo finále Extraligy. Veci však odišli do stratena a dnes si na čelo ťukajú slovenskí hokejoví nadšenci.

Na programe dňa totiž sú a boli rokovania o možnom spojení poľskej a slovenskej hokejovej ligy. Čítate dobre. POĽSKEJ a slovenskej hokejovej ligy. Poviete si: ako môže poľský hokej konkurovať tomu nášmu? Liga z krajiny majstrov sveta je určite oveľa kvalitnejšia! Je však skutočne pravda?

Keby sme sa vrátili o pár rokov späť, odpoveď by bola jednoznačná. Dnes však sme na vážkach. V čase, keď tímy z druhej najvyššej slovenskej súťaže dostávajú na frak od rumunských klubov, v čase keď mladé nádejné talenty slovenského hokeja odchádzajú za lepším (!) do Chorvátska, v čase keď o slovenskú ligu nejavia záujem sponzori a tradičné hokejové bašty ako Trenčín a Martin bojujú s exekútormi o holé prežitie, je skutočne na zamyslenie, či by sme si nemali prestať stavať vzdušné zámky o spojení slovenskej hokejovej ligy s tou českou a uvedomiť si kam sa klubový hokej na Slovensku dostal. Na dno!

Z toho nás však nevytiahnu ani silnejší Česi (ktorí navyše ani nechcú), ani slabší Poliaci. Z dna sa musíme odraziť sami, ako správna hokejová krajina, krajina štvornásobných medailistov z majstrovstiev sveta.

Tak, ako v bežnom živote, na cestu za tvrdou prácou sa vydáva ťažko a neochotne. Porovnávanie kvality slovenského hokeja s chorvátskym a poľským je však prvým impulzom na začiatok zmeny. Budíček! Vstávame! Nenechajme sa dobehnúť tými, ktorí ešte pred pár rokmi ľad videli len v mrazničke!