Slovenská futbalová reprezentácia včera remizovala v dôležitom kvalifikačnom zápase s Litvou 1:1 a opäť si skomplikovala cestu za vytúženým postupom. Výsledok nás neteší, ale hra môže.

Po prípravných zápasoch s Českom a Belgickom, v ktorých ste sklamali, sa s napätím očakávalo, ako sa budeme prezentovať v ďalšom kvalifikačnom kroku. A treba povedať, že to vôbec nebolo zlé. Áno, chýbal tomu konečný výsledok, lenže cesta, po ktorej za ním kráčali naši reprezentanti, bola správna. Na našu hru sa dalo pozerať, hoci by sme v nej, samozrejme, našli aj slabé miesta, no na svete neexistuje mužstvo, čo robí všetko správne.

Ak sme po minulých zápasoch výrazne kritizovali našich trénerov, tak teraz im musíme zložiť kompliment, pretože vymysleli skvelú taktiku, ktorú nečakal určite ani ukecaný tréner hostí, Csaba László, len je škoda, že v konečnom dôsledku mu nezobrala úsmev z pier a nezavrela ústa.

Hrali sme síce v základnom rozostavení 4-2-3-1, ale toto platilo iba na papieri a možno ešte pri pár útokoch súpera. Vo veľkej väčšine zápasu by sa naše rozostavenie dalo charakterizovať ako 3-1-4-1-1. Celá finta bola v tom, že Švento hral po celej čiare, hoci podľa diania na trávniku aj tak väčšinu zápasu hral na krídle. Hamšík mu otváral stranu, keď sa zasunul trochu do stredu, alebo si hľadal trochu voľnosti. Vzadu všetko istil Pečovský, ktorý sa pri každom Šventovom výpade zasúval trochu dozadu a Ďurica viac naľavo. Pri našom útočení vždy niekto zo stredopoliarov doplnil Jakubka a čakal na odrazenú loptu. Bolo to efektívne, prekvapivé a vďaka tomu sme sa dostali v zápase do tlaku.

Samozrejme, aj tento náš systém mal slabé miesta, keď sme si odpílili pravú stanu, lenže tá nemala ani takú perspektívu útočenia, keďže krajného obrancu hral na tejto pozícií nevyučený Hubočan. Ďalšou stratou bolo to, že sa v tomto systéme hľadal Hamšík a nakoniec sa ani nenašiel. Snažil sa síce do súkolia zapadnúť, ale v tomto zápase mal na sebe iné ozubenie.

Hodnotenie hráčov na stupnici od 1 do 10 nájdete tu >>>

V konečnom sumáre môžeme povedať, že zápasová taktika bola správna, pretože sme súpera v poli výrazne prevýšili, no čo z toho, keď stále nevieme dať víťazný gól. Postupne sa Kucka, Hamšík, Mak a Škrtel dostali do čistých gólových šancí, ale nikto z nich sa nestal naším spasiteľom.

Do sveta síce letí hlavne konečný výsledok, po ktorom sa nám brehy Brazílie vzdialili, no stále sú na dohľad. Ak budeme pokračovať v takomto hernom prejave ďalej, tak stále máme šancu sa tam dostať. Včera sa na náš výkon dalo pozerať a najlepšie zistenie je to, že hoci sme hrali dobre, tak ešte máme veľký potenciál sa zlepšiť.