Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Marek Hamšík je slovenský futbalový diamant, ktorý by chceli do svojej šperkovnice snáď vo všetkých najrenomovanejších kluboch. Niet vo svete odborníka, ktorý by znižoval jeho kvality, práve naopak, v odborných kruhoch budete počuť na neho iba slová uznania. Aký to kontrast oproti slovenských krčmovým rečiam a internetovým diskusiám, v ktorých sa dozviete to, že je to zrejme ten najneschopnejší hráč tejto planéty. Tiež fanúšikovia mu vyčítajú jeho výkony v národnom drese, ktoré podľa nich nestoja za nič.

Nebudeme teraz hodnotiť jeho výkon proti Litve, lebo ten bol naozaj zlý, ale pozrieme sa na vec obšírnejšie. Očakávania slovenskej verejnosti naňho sú obrovské, na jednej strane je to oprávnené, ale na strane druhej zas až prehnané. Jeden hráč totiž mužstvo nikdy neurobí! Hoci väčšina Slovenska má pocit, že by Hamšík mal rozhodnúť každý zápas. No za to Marek nemôže, za to skôr môžu talianske médiá,  ktoré takmer deň čo deň o ňom píšu a naše agentúry to iba preberajú. V Taliansku je totiž asi toľko športových denníkov, koľko je u nás denníkov všetkých typov dokopy. Každý z nich musí napísať deň čo deň aspoň 40 strán len o futbale. Preto je Hamšík v takej mediálnej pozornosti, čo sa v našich končinách premietne skôr negatívne.

Samozrejme, toto hráča jeho kalibru pod tlak nedostane, to skôr všetkých naokolo do veľkých očakávaní. A tie sú tak vysoké, že pokiaľ nedá Hamšík dva góly v zápase, tak je považovaný za drevo. Keď si k tomu pripočítame, že naša reprezentácia má dlhodobejší problém s dávaním gólov, tak je jasné na kom sa ventiluje národná nespokojnosť. Ale patrilo by sa tiež podotknúť, že Hamšík je zo súčasného kádra reprezentácie najlepším strelcom a pritom je v nej piatym najmladším hráčom. Keby sa to bralo z tohto pohľadu, tak je miláčikom národa.

Ďalším dôležitým faktom je to, že Hamšíkove schopnosti nevieme v národnom drese využiť. On je predovšetkým tímovým hráčom a na výkone tímu je aj závislý. No tu sa dostávame do fázy, že veľmi radi by sme od neho videli výkony, ktorými on sám pozdvihne celý tým. Hoci v globále patrí takmer vždy medzi našich najlepších hráčov na ihrisku, tak iba matne si spomíname, kedy bol tým úplne najlepším, čo našej reprezentácií rozhodne chýba. Ale z kraja ihriska ním bude iba ťažko...

Reprezentační tréneri mu síce hľadajú miesto na ihrisku, ale úspešní teda nie sú. Preto sa vynára otázka, či aj na ihrisku musí byť? Odpoveď je veľmi jednoduchá, iba hlupáci by vzhľadom na možnosti nášho kádra nevyužili služby takéhoto futbalistu. Či sa vám to páči, alebo nie, tak lepších hráčov od neho jednoducho kdesi na sklade nemáme. Ale to neznamená, že Hamšík by mal byť nedotknuteľný. Proti Litve bol zrelý na striedanie a dole aj ísť mal. Teraz nás čaká prípravný zápas so Švédskom a ak mienia tréneri Hamšíka opäť postaviť na kraj, tak nech radšej začne zápas na lavičke a jeho prípadné nasadenie počas neho môže odhaliť zaujímavé informácie.