Hoci pred niekoľkými hodinami vyplávali napovrch informácie o neľudských podmienkach, v ktorých sa ocitajú pracovníci na katarskom futbalovom sne, nie sú títo novodobí otroci jedinými, koho si Katar v rámci svojho futbalového rozmaru podmanil. Obetí je omnoho viac.

Komentár Jakuba Mihálíka

Väčšina z nás ešte stále nerozdýchala fakt, že futbalové majstrovstvá sveta 2022 privíta Katar. A vyzerá to tak, že to ešte veľmi dlho nebudeme schopní rozdýchať. Na svetlo sveta vychádza totiž jedna kauza za druhou. A ani jedna z nich nenakláňa verejnú mienku v prospech katarských organizátorov.

To, že bohatý Katar získal možnosť organizovania najsledovanejšej športovej udalosti sveta “údajne” vďaka úplatkom, už vieme všetci. Protestujeme, no to je tak všetko, rozhodnutie je nezvratné. Čo sme však nevedeli je fakt, že peniazmi na všetky strany hýriaci šejkovia, v skutočnosti všetkých tých, ktorí sa podieľajú na výstavbe ich vysneného šampionátu, doslova zotročujú. Práca za pár centov na hodinu, neľudské podmienky, nemožnosť zmeny zamestnávateľa, odoberanie cestovných pasov. Poviete si, novodobé otrokárstvo. To je možné len v arabských krajinách. V skutočnosti je futbal,  ako ho poznáme, k tomuto stavu bližšie ako by sme si mysleli.

Možno v našom prípade nepoužili rovnaké fígle, no aj tak svetový futbal držia rovnako v hrsti, ako tých nebohých Filipínčanov, ktorým pri nástupe do práce odobrali pasy. Na “Západniara” platia peniaze. Toho sú si arabskí šejkovia veľmi dobre vedomí a pri ich relatívne neobmedzených zdrojoch to nehrá veľkú rolu. A tak si páni bratia šejkovia za svoje peniaze najprv podmanili veľkokluby v Anglicku, neskôr napumpovali peniaze do druhej najsledovanejšej ligy, tej španielskej a bokom neostal ani výrazný hráč vo svete futbalu, Francúzsko. Mimochodom, Francúzsko. Zadarmo ani kura nehrabe, nie to ešte galský kohút, a tak sa katarského zrna nasýtil aj jeden kohútik vo vedení UEFY. Nasledovala FIFA a tak postupne prišlo k tomu, že svetovému futbalu vládne nefutbalový Katar. V pozícii mocnára si teraz môže pískať, ako chce. Futbalové majstrovstvá v krajine, kde slová futbal a podmienky stoja v protiklade? Nevadí, veď aký odporca by sa našiel? Neznesiteľné prírodné podmienky, v ktorých sa futbal nedá hrať? Nevadí, prekopeme harmonogram, ktorý platí dlhé desaťročia a usporiadame šampionát v zime. Nenaruší sa náhodou program prestížnych líg? Nevadí, anglické kluby sa prispôsobia, veď predsa nechcú stratiť sponzorov pochádzajúcich z tohto sympatického regiónu. A čo španielske? Qatar foundation už zapustila korene aj v Katalánsku, Real Madrid rovnako nechce stratiť miliardové investície, ktoré boli ohlásené minulý rok. Malagu, či francúzske PSG už rozoberať ani nemusíme. Nemecká liga má v programe zimnú prestávku aj tak, Taliani si ju len o niečo predĺžia. A žeby sa posunul aj program Ligy majstrov? Je tam toho. Veď Michel Platini…

Arabskí mecenáši tak držia v rukách píšťalku, ktorú pravdepodobne do roku 2022 ešte niekoľkokrát použijú. Vyspelému futbalovému svetu vzali pasy, a hoci mu ponúkli viac ako filipínskym robotníkom na katarských stavbách, držia ho v navlas rovnakom stave. Všetci frflú, no ozvať sa nemôžu. Viete si predstaviť, že by sa arabský kapitál zbalil a odišiel z futbalu? Takto vyzerá novodobé futbalové otrokárstvo, ktorého obeťami sme my všetci.