Futbalu na Slovensku sa opäť raz dostalo sympatického ocenenia. Vo využívaní služieb vlastných odchovancov, patrí našej malej futbalovej krajine popredná priečka. Vyplýva to zo štúdie Medzinárodného centra pre športové výskumy (CIES).

Komentár Silvie Petraškovej

Podľa výsledkov demografického výskumu, ktorý zahŕňa 473 klubov, 31 líg a 11 631 futbalistov, slovenské kluby dávajú príležitosť až 40,3 percenta hráčom z radov odchovancov. Druhé miesto v tomto rebríčku patrí Chorvátsku (39,7 %) a tretie Fínsku (33,8 %). A čo bolo hlavným „merítkom“ na výpočet týchto lichotivých štatistík? Ekonomická úroveň danej futbalovej ligy. Vo všeobecnosti totiž platí, že kluby najviac využívajúce služby odchovancov pôsobia v súťažiach s nízkou finančnou stabilitou, patria teda do štvrtej ekonomickej kategórie. Poloprázdne finančné pokladnice v našich futbalových kluboch, teda aspoň raz „priniesli svoje ovocie“.

Na jednej strane je smutné, že finančné suchoty nás donútili až k takémuto počinu, no na strane druhej, je ako sa zdá, tento počin tou najlepšou alternatívou k novému zmŕtvychvstaniu slovenského futbalu. Myšlienka je teda nasledovná. Tímy, ktorých súťaže sú značne  finančne limitované, si zvolia športový a ekonomický model založený na vytvorení pridanej hodnoty, ktorá spočíva vo výchove a rozvoji vlastných odchovancov. Sú teda silne závislé od schopnosti vychovávať. Túto novodobú a zdá sa efektívnu metódu „budovania základov na vlastnom piesočku“, (pozn. avšak v tomto prípade bez finančného zväzovania) si už stačili osvojiť také top liahne svetového futbalu ako Arsenal Londýn, Manchester United, FC Liverpool, či dve najslávnejšie, barcelonská La Masia a holandská „továreň na talenty“ – Teokomst Academy, ktoré vo svojich útrobách vyprodukovali také hviezdy ako Walcott, Willshere, Giggs, Gerrard, Messi, Iniesta, Johan Cruyff, či iní ďalší. No ani Slovensko v tomto menovateli nijak nevyčnieva z radu. Hoc sú futbalové akadémie krajiny spod Tatier, možno menej zvučnejšie, či produktívnejšie, no svojou perspektívou za slávnejšou európskou top smotánkou až tak nezaostáva. Stačí len spomenúť známu futbalovú akadémiu Jozefa Vengloša, či iné v Poprade, Žiline, či Nitre. Myšlienka je totižto všade rovnaká, vychovávať vždy nové a nové futbalové talenty, ktoré by neskôr našli svoje uplatnenie a to tak v domácom ako aj európskom futbale.

Po všetkých týchto sympatických polichoteniach, však ako zvyčajne nasleduje jedno veľké „ale“. Správa zo švajčiarskej inštitúcie má  aj druhú stranu, pre nás žiaľ nie veľmi pozitívnu. A tá uvádza, že pre „malé kluby“ je priam nemožné udržať si najtalentovanejších hráčov na dlhší čas. Scenár je v takomto prípade po väčšine prípadov úplne rovnaký. Vychovať a následne predať. Mnohé kluby s obmedzenými finančnými prostriedkami sa žiaľ nie raz nachádzajú v nelichotivej finančnej nestabilite, ktorá im jednoducho nedovoľuje zamerať sa na dlhodobú výchovnú politiku. Výsledkom je potom prestup za lepším a koniec koncov so strany „predávajúceho“ aj finančne výhodnejším. Príkladom takýchto niekdajších mladých talentovaných pušiek sú Vladimír Weiss ml., Róbert Mak (Man City), či Miroslav Stoch (FC Chelsea), ktorí si svoju futbalovú púť začali raziť v slovenských mládežnícky akadémiách, no netrvalo dlho a už si začali bookovať letenky  smer Anglicko.

Každá minca má dve strany. V našom prípade jednu pozitívnu a negatívnu. Pozitívom je, že sa nám v transfere futbalových talentov, ktoré vysielame do veľkého svetového futbalu ako-tak darí a hráči nám vo svete robia reklamu, negatívom to, že si túto reklamu nedokážeme dlhšie udržať doma.