Celý tento prípad má viacero zaujímavých aspektov. Stanislav Šesták je hráčom, ktorý si svojimi gólmi v kvalifikácií MS 2010 vystrieľal nesmrteľnosť. Bol členom historicky prvého kádra našej samostatnej reprezentácie na svetovom podujatí číslo jeden. A už práve tu sa začína jeho cesta smerom nadol a netýka sa to iba reprezentácie. Na vrchole svojej kariéry bol pravidelným bundesligovým hráčom, no po MS zamieril do Turecka, kde hráva doteraz, ale nepôsobil v špičkových kluboch krajiny polmesiaca.

 

Tento jeho jasný ústup z predchádzajúcich pozícií sa odrazil aj v reprezentácií, kde začali dostávať prednosť mladší. Jeho minutáž v národných farbách klesala, ale stále bol členom kádra. Po nástupe nových reprezentačných trénerov sa vytratil aj z neho, čo nedokáže zrejme zniesť. Svoju frustráciu dal verejne najavo, na čo má síce plné demokratické právo, ale porušil nepísané zásady, že špinavá bielizeň sa na verejnosť nevyťahuje.

 

Nech sa cíti urazene akokoľvek, tak musíme poznamenať, že za posledný rok na reprezentačnú bránu výkonmi moc nebúchal. Keby tomu bolo inak, tak pozvánku by určite dostal. Reprezentační tréneri preto stavili na iné koníky, lenže tie pripomínajú skôr mrciny, čo je zas druhá stránka mince. Keby reprezentační útočníci dávali góly, tak Šesták musí držať ústa.

 

Takto mal v rukách dobré mediálne karty, ktoré využil, ale radšej to nemal robiť! Svoje problémy mal riešiť diplomatickou cestou a najlepšie priamo na trávniku. Šesták má veľké skúsenosti, ktoré by sa našej reprezentácií určite hodili, ale nie je to prvýkrát, čo takto prestrelil. Ak sa v budúcnosti ešte v našej reprezentácií objaví, tak nech má na ňu patričnú výkonnosť a chladnú hlavu.