Moskva/Bratislava 12. apríla (TASR) - V sobotu 13. apríla sa významného jubilea 50 rokov dožíva legendárny ruský šachový veľmajster Garry Kasparov. Kontroverzného rodáka z Baku mnohí považujú za najväčšieho génia v novodobej histórii kráľovskej hry, no súčasne má vďaka svojej tvrdej povahe aj mnohých odporcov, ktorí mu nevedia prísť na meno.

Garry Kasparov sa narodil 13. apríla 1963 v metropole Azerbajdžanu, ktorý vtedy politicky patril pod ZSSR. Jeho pôvodné meno je Garik Kimovich Weinstein. Kasparovova matka bola Arménka, za slobodna sa volala Klara Šagenovna Kasparjanová, otec Kim Moisejevič Weinstein bol židovského pôvodu. Keď mal Garry sedem rokov, jeho otec tragicky zahynul a matka si neskôr poruštila meno na Kasparovová, pričom toto priezvisko prijal aj on.

Šach začal hrať v Dome pionierov v Baku, keď mal sedem rokov a okamžite na seba upútal pozornosť. V roku 1975 sa stal vôbec najmladším víťazom prestížneho juniorského turnaja v ZSSR. Titul veľmajstra (GM) získal vo veku sedemnásť rokov. V roku 1980 vyhral juniorské MS v Dortmunde a vykročil na cestu neskorších obrovských úspechov. Najpamätnejší dosiahol v roku 1984, keď sa stretol s vtedajším majstrom sveta Anatolijom Karpovom v zápase o titul. Napínavý súboj trval šesť mesiacov a je najdlhším v šachovej histórii. Nakoniec ho zastavil Florencio Campomanes, vtedajší prezident Medzinárodnej šachovej federácie FIDE, ktorý nariadil nový dátum zápasu. V novembri 1985 už Kasparov vyhral nad Karpovom v pomere 13:11 a stal sa najmladším majstrom sveta vo veku 22 rokov.

Celkovo bol Kasparov kráľom 64 políčok neuveriteľných 22-krát. V roku 1993 založil vlastnú šachovú organizáciu PCA (Professional Chess Association) na protest voči politike FIDE, ktorú ostro kritizoval a vystúpil z jej štruktúr. Ani v PCA Kasparov nemal výraznú konkurenciu. Až v roku 2000 ho zdolal krajan Vladimir Kramnik, ktorý sa následne úspešne vyhýbal odvetám, hoci vtedy ako jeden z mála vedel často úspešne otupiť Kasparovove najväčšie zbrane. Tie spočívali v jeho výnimočnej schopnosti kombinovať ťahy do celistvej a najmä pre súpera často prekvapivej schémy, ktorou si vedel bravúrne pripraviť dynamický útok.

Kasparov strávil na poste svetovej jednotky celkove 255 mesiacov, čo je takmer trikrát viac ako jeho najväčší rival Karpov. Osemkrát štartoval na Svetovej šachovej olympiáde a osemkrát získal zlaté medaily so ZSSR a neskôr s Ruskom. V roku 1997 si zmeral sily s počítačom Deep Blue, s ktorým prehral. Kasparov drží primát aj v tom, že dosiahol najvyššie elo v šachovej histórii (2851 bodov). V USA po skončení kariéry založil šachovú akadémiu. Denník Daily Telegraph ho v roku 2007 zaradil na 25. miesto spomedzi 100 žijúcich géniov na celom svete. V októbri 2011 navštívil Slovensko.

S aktívnou kariérou skončil 10. marca 2005, vydal sa na spisovateľskú dráhu a v súčasnosti je známy najmä ako vodca opozičného bloku voči politike Kremľa, za ktorú je zodpovedný ruský prezident Vladimir Putin. Vlani v auguste Kasparova spolu s ďalšou stovkou účastníkov demonštrácie na podporu odsúdených punkeriek z formácie Pussy Riot zadržala moskovská polícia. Podľa prokuratúry pohrýzol kritik vládnej politiky jedného z príslušníkov polície do ruky, čo Kasparov striktne odmietol. Hrozilo mu za to až päťročné väzenie.

Na "dennom poriadku" sú aj jeho veľké spory so súčasným prezidentom FIDE Kirsanom Iljumžinovom. Vlani na Svetovej šachovej olympiády v Istanbule Kasparov na verejnom vystúpení uviedol, že uvažuje nad kandidatúrou na post šéfa FIDE. Voľby sa budú konať v auguste 2014 počas valného zhromaždenia FIDE v nórskom meste Tromsö.