Main Content

Tragédia v Hillsborough – bolesť, ktorá neutícha

pondelok, 15. apríl 2013 10:17 | Autor: Silvia Petrašková

Tragédia v Hillsborough – bolesť, ktorá neutícha
Tragédia v Hillsborough – bolesť, ktorá neutícha | zdroj: foto TASR

Mal to byť deň, kedy sa priaznivci FC Liverpoolu a Nottinghamu Forest dočkajú nezabudnuteľného športového zážitku. A veru bol nezabudnuteľný. Už 24 rokov naň spomínajú, ako na jeden z najstrašnejších a najsmutnejších v klubovej histórii.

Dňa 15. apríla 1989 sa na štadióne Hillsborough v Sheffielde počas semifinálového zápase FA Cupu stretli vtedy dva najlepšie futbalové kluby Anglicka, Liverpool FC a Nottingham Forest. Zápas mal byť oslavou futbalu, no stal sa pravý opak. Krásne slnečné počasie, vypredaný štadión a výkop sa blížil.

Fanúšikom Liverpoolu bola počas tohto zápasu určená tribúna s viac ako 10 000 miestami na sedenie, tá bola rozdelená na štyri sektory. Vchádzalo sa k nej cez  tzv. Leeping Lane. Prístup do stredných sekcií „3“ a „4“ zaisťoval tunel, ktorý privádzal fanúšikov od turniketov do ochozov. Pred začiatkom zápasu sa však u Leeping Lane začal nebezpečne zvyšovať dav domácich priaznivcov a situácia začala byť zúfala. Polícia žiadala o otvorenie brán, aby diváci mohli turnikety bezpečne obísť, inak by mohlo dôjsť u ušliapaniu. Tie sa však neotvorili načas a osom minút pred zahájením zápasu sa stalo to, čo sa nemalo stať. Jediným vchodom sa zrazu začal valiť dav vyše 5000 fanúšikov. Teoreticky mala tribúna naplniť 10 000 fanúšikov, ale tunel ich nahnal len do jednej jedinej sekcie a to do strednej, tam, kde to bolo najhoršie. Tento tunel sa stal ich „uličkou smrti“. Náhle a nečakane veľké množstvo fanúšikov, ktoré nedokázalo odolať tlaku davu, ktorý sa na nich v tom momente vzájomne valil z každej strany, sa doslova ušliapalo navzájom. Medzi mŕtvymi obeťami boli tak starí ako i mladí, ich smrť spôsobilo len to, že sa chceli dostať na štadión a pozrieť si futbalový zápas svojich miláčikov.

Najhoršie na tejto udalosti bolo to, že všetko sa odohralo veľmi rýchlo. Pekný, slnečný deň sa razom zmenil na hroznú katastrofu. Záchranárom sa ju síce podarilo neskôr upokojiť, no kľúčových bolo tých pár prvých minút, keď na múroch a plotoch štadióna umierali ľudia a tí ostatí, ktorých sa podarilo zachrániť, sledovali to najhoršie a najdrastickejšie futbalové divadlo z bezpečia hracej plochy.

Bolesť a zúfalstvo sa vnára do sŕdc všetkých tých, ktorí si na tento „čierny deň“ čo i len spomenú. Životy obetí to už síce nevráti, no vinníkov je potrebné nájsť a potrestať. Na tomto sa zhodli všetci, ktorých sa táto udalosť týkala. Oficiálna správa publikovaná v roku 1990 lordom Taylorom ukázala prstom na políciu, ktorá mala mať celú situáciu pod kontrolou, no žiaľ nemala. Za vzniknuté nešťastie, pri ktorom zahynulo až 96 ľudí, sa rodinám obetí následne ospravedlnila aj anglická FA a hneď na to, začala podnikať potrebné opatrenia, aby sa už podobná katastrofa nemusela zopakovať.

Futbalový, tragický masaker v Hillsboroung sa to dnešných dní datuje, ako jeden z najväčších a najstrašnejších športových tragédií na svete. Dokazuje to aj pamätník pred štadiónom Anfield, ktorý bol zhotovený na počesť zosnulým obetiam. Počas celého roka k nemu neprestane prichádzajú stovky fanúšikov Liverpoolu, aby si túto smutnú, no pre nich pamätnú udalosť neustále pripomínali.

You´ll never walk alone